Neighborhood

12. Dark Night

18+

Snažila som sa ho zastaviť, ale vôbec mi nepomohol keď mi chytil ruky. Ostala mi už iba posledná možnosť. Kopla som ho medzi nohy a on sa odtiahol. Zoskočila som z kuchynskej linky a rozbehla sa do chodby. Obula som si tenisky a keď som chcela otvoriť dvere, zabuchol mi ich pred nosom. Otočila som sa k nemu a on ma pritlačil svojim ďalším bozkom o dvere. Snažila som sa ho rukami odtiahnuť, ale bol príliš silný. Vzal lem môjho trička a prevliekol mi ho cez hlavu. Nedokázala som sa tomu vôbec ubrániť. Začal ma bozkávať na krku a prsiach, čo mi bolo stále viac nechutnejšie. Vzal ma do rúk a ja som sa stále hádzala, kričala som a bila ho. On ma nepustil, ale znášal moje údery a kopance až do izby, kde ma hodil na posteľ. Hneď som sa išla postaviť a zberala som sa na odchod, no chytil ma za ruku a stiahol ma späť.

Ľahol si ponad mňa a tak ma priklincoval, že som sa nemohla ani pohnúť. Pomaly som už nevládala. Hádzala som sebou a trhala z posledných síl. Cítila som, ako mi začali po lícach tiecť prúdy sĺz, ktoré je mu aj tak nevadili.

"Prosím, nechaj ma. Nie, ja to nechcem. Mike, no tak. Prosím. Ubližuješ mi. Prosím, Mike." toto boli slová, ktoré som z posledných síl šeptom opakovala. Nehýbala som sa. Nevládala som. Podprsenku som už na sebe nemala, bola hodená niekde na zemi. Sukňu som mala rozopnutú a vyhrnutú na bruchu. Nohavičky skončili nevedno kde a on do mňa pomaly vchádzal.

"S-om pan-na." povedala som z posledných síl a ani to ho nezastavila, aspoň kvôli tomu aby bol jemnejší. Prirážal, stále rýchlejšie a rýchlejšie. Tvrdšie a tvrdšie. Nebral žiaden ohľad. Vzal si ma aj proti mojej vôli. V tej chvíli som prestala všetko cítiť. Prestala som vnímať okolitý svet a upadla som do tmy.

Prebrala som sa na volanie môjho mena. Bol to Aron. Hľadal ma. Mike tam už nikde nebol. Nemohla som prehovoriť, nedokázala som sa ani pohnúť. Ležala som na posteli tak ako ma tam nechal. Zničená a prikrytá tenkou plachtou. Vošiel dovnútra. Našiel ma, ale bolo neskoro. Pribehol ku mne a vzal si ma do náručia.

"Lesley, preboha. Čo sa ti stalo? Kto ti to urobil? Hovor. Si v poriadku?" ja som sa na neho len pozerala s polotvorenými očami a nevládala. Zas tma. Nič.

Aron

Vrátil som sa po Lesley aby sme mohli ísť domov. Hľadal som ju v celom dome až som ju našiel v Mikeovej posteli. Bola taká bezbranná a ublížená. Hneď som k nej pribehol. Snažil som sa aby mi povedala, kto jej to urobil, ale ona odpadla. Pozbieral som zo zeme jej oblečenie a obliekol jej ho. Obul som jej tenisky, vzal jej veci a ju na ruky. Neunikol mi ani červený fľak od krvi na bielej plachte. Neverím. Neverím, že to spravil on. Nebudem robiť unáhlené závery a počkám si, čo mi povie Lesley. Vyšiel som s ňou na rukách z domu a položil ju do auta. Vzal som ju ku mne domov. Doma je iba sestra a tá ide o chvíľu niekde preč. Totiž je už pol 12 v noci. Zastavil som pred domom a pozrel sa na zadné sedadlá. Vyzerala, ako by len spala až na tú roztečenú špirálu po celej tvári a opuchnuté oči od plaču.

Strašne ma bolelo vidieť ju v takom stave. Vystúpil som z auta a vybral ju. Vzal som si ju na ruky a odniesol do mojej postele. Uložil som ju. Celú som ju vyzliekol a obliekol jej moje tričko. Dal som jej z rúk dolu hodinky aj prívesok a zložil jej okuliare. Prikryl som ju a dal jej bozk do vlasov. Otvorila oči, ale nevládala ich udržať otvorené.

"Lesley?" opýtal som sa jej aby som vedel, či vníma.

"Kde to som?" bol som rád, že sa pýta, lebo hovorí aj keď potichu a trasľavo.

"V bezpečí. Neboj sa už si v bezpečí. Neublíži ti." hovoril som a po pri tom som ju hladil po vlasoch. Zavrela oči a zaspávala.

"Kto ti mohol len tak ublížiť?" opýtal som sa pre seba a už nečakal odpoveď, lebo som myslel, že spí. "Mike" povedala. Nemohol som tomu uveriť, ale tušil som to. Poriadne som ju prikryl a odišiel som. Toto mu nedarujem. Zabijem ho. Hovoril som si to pre seba. Bol som tak nahnevaný. Išiel som za sestrou a poprosil ju nech ide do mojej izby a dá na Lesley pozor, že jej bolo po večeri trochu zle. Predsa som jej nemohol povedať pravdu. Ja som išiel za Mikeom. Prišiel som tam a otvoril si. Našiel som ho v obývačke ako pozerá nejaký futbalový zápas. Keď si ma všimol vypol televízor a podišiel ku mne. Vrazil som mu jednu a začal tam na neho vrieskať.

"Prečo si jej to spravil? Prečo si jej tak ublížil? Ty? Moja vlastná rodina? Prečo?" Stále som ho mlátil a neprestával. Spomenul som si na Lesley, že sa k nej musím vrátiť. Nechal som ho tam zbitého ležať na zemi a vykašliavať krv. Musel som sa vrátiť za Lesley.

Lesley

Prebrala som sa a otvorila som oči. Bolo mi zle. Chcela som si sadnúť, ale zastavila ma niekoho ruka. Pozrela som sa na dotyčnú osobu a bola to Aronova sestra.

"Kde je Aron?" opýtala som sa jej a privrela oči, "Musel si ísť niečo vybaviť, o chvíľu sa vráti. Ty si naspäť ľahni." Počúvla som ju a znovu zaspala. Zobudila som sa na Aronov hlas.

Aron

Vošiel som do izby a Lesley stále spala. Sestra sedela na stoličke a pozerala si nejaký časopis. "Ďakujem ti, máš to u mňa." poďakoval som sa a ona odišla. Prišiel som k posteli a pohladil ju po vlasoch. Vyzliekol som zo seba veci a zo skrine vybral kraťasy aj s tričkom. Podišiel som k posteli a pozeral sa na ňu. Prehovoril som,

"Neboj sa už ti nikdy neublíži. Sľubujem, dám na teba pozor." prebrala sa a ja som ju pohladil po tvári. Privrela oči a potom vzala moju ruku do jej. Prezerala si moje rozbité hánky.

"Prečo si to urobil? Nemal si za ním chodiť. Mohol ti ublížiť. Čo by som potom robila? Kto by ma chránil?" pýtala sa ma so strachom v očiach. Začali sa mi oči plniť slzami, ale snažil som sa ich udržať.

"Čo by som ja spravil, ak by ti ešte niekto ublížil? Viackrát by som si to neodpustil." utrela mi slzy z líc a stiahla k sebe do postele. Ležali sme oproti sebe a ona znova zaspávala.

"Ďakujem." bolo posledné čo som od nej pred spaním počul.