Neighborhood

20. Amusement Park

Prešli sme skoro všetky kolotoče okrem tých výškových. Teraz sme stáli v rade pred stánkom, kde sa strieľalo. Boli sme druhí v poradí. Pred nami bol jeden roztomilý pár.

,,Som presvedčená o tom, že ťa porazím." povedala som a vyškierala sa. ,,No tak to sa mýliš. Pred tebou stojí najväčší šampión vo vyhrávaní medvedíkov." povedal a my sme vybuchli do smiechu. Takto sme sa doťahovali celý čas pokým neprišiel na nás rad. Posunuli sme sa k stánku. Aron dal dva lístky pánovi a ten mi podal pušku s guličkami. Aron mi ju pomohol nabiť a ja som začala strieľať na plechovky. Zhodila som 4 z 5. Bola som z toho sklamaná, ale bola som presvedčená, že Aron nezostrelí viac.

,,Nech sa páči." povedala som Aronovi a odhodlane mu podala pušku. Aron si vzal a pošepkal mi do ucha: ,,Teraz sa uč." začal strieľať na plechovky a za pár sekúnd mal všetky zostrelené. Pozerala som na nich z otvorenými ústami.

,,Nepozeraj tak, lebo ti niečo vletí do úst." povedal a smial sa. Ja som sa na neho zamračila, ale tiež som sa usmiala. ,,Tak, ktorého si prajete pre priateľku?" opýtal sa nás starší pán. ,,Tohto." povedal Aron a ukázal na obrovského Stitcha. Hneď som si ho zamilovala. Starší pán mi ho podal do rúk a ja som s ním skočila na Arona a objala ho. ,,Ďakujem" povedala som.

,,Nedáme si cukrovú vatu?" opýtal sa ma a ja som súhlasila. Išli sme spolu bok po boku k stánku s cukrovou vatou. Kým som nám kupovala jednu spoločnú, Aron mi držal môjho Stitcha. Vrátila som sa k nemu a išli sme si sadnúť na lavičku. Sadli sme si a Stitcha sme položili vedľa nás. Začali sme ujedať z našej obrovskej vaty. Rozprávali sme sa o obyčajných veciach a smiali sa. Vtedy to prišlo. 

,,Už si nad tým premýšľala?" opýtal sa ma a odtrhol si z vaty. Kúsok, ktorý som mala práve v ústach, som sa snažila čo najpomalšie prežúvať aby som sa vyhla tejto odpovedi, no nešlo to.

,,Rozmýšľala," povedala som so sklonenou hlavou,  ,,Aron ja neviem, čo mám teraz robiť. Mám ťa rada až moc si myslím, ale nechcem ťa stratiť ako kamaráta. Bola by to pre mňa obrovská strata, najmä potom čo sme sa dali do kopy ako kamaráti druhýkrát. Chcela by som to raz skúsiť. Ale bojím sa toho, že ak by z nás bol pár a potom by sa to pokazilo, neboli by sme už priatelia. Nemyslím si, že teraz je ten pravý čas." povedala som ako som to cítila, no nepozerala som mu do očí, ale do zeme. Posunul sa úplne ku mne a dvihol mi hlavu, aby som naňho pozrela. ,,Nebuď smutná. Bola to len otázka. Priateľmi budeme navždy a sám seba zabijem ak by som ti ublížil a naše cesty by sa rozišli. Lebo len pri tebe viem byť sám sebou a len tebe poviem vždy všetko. Bude ako si praješ a keď budeš pripravená povedz. Veď stále môžeme byť priatelia s výhodami." povedal na čom sme sa obaja zasmiali. 

,,Ďakujem. Ďakujem za všetko." povedala som mu a so slzami ho objala. Silno ma objal. Vzali sme si veci a išli sme k východu. Pomaly sa stmievalo, lebo už bolo pol 8. Prišli sme k autu a naložili Stitcha. 

,,Neostane sa pozerať na západ slnka? Je to tu krásne." opýtala som sa z pohľadom upreným na mesto. ,,Jasné." povedal a vyzdvihol ma na kapotu auta. Vyzdvihol sa ku mne a obaja sme sa pozerali na krásny západ slnka. Spravila som si zopár fotiek a aj spoločných. Rozprávali sme sa o nejakom filme a presadzovali sme si svoje názory. Pozerali sme sa jeden na druhého a ležali roztiahnutý na aute. Pozerala som sa na neho a stíchla som. Mala som strašnú chuť ho pobozkať. Hypnotizovala som jeho plné pery. Nemohla som od nich odtrhnúť oči. Preskakovala som pohľadom z pier na očí a späť. Aron si to všimol a začali sme sa k sebe pomaly približovať. Pobozkali sme sa. Odtiahol sa odo mňa a pozeral sa na mňa. Nevydržala som to a rukou za zátylok ho pritiahla k sebe a začala ho bozkávať. 

Ležali sme na kapote auta a bozkávali sa tam pri západe slnka. Keď nám došiel kyslík odtiahli sme sa od seba a opierali sa o seba čelami. ,,Treba nám ísť ešte do obchodu." povedala som a usmievala sa ako slniečko na hnoji. ,,Áno, tak poďme." povedal a zoskočil z kapoty. Zosunula som sa dolu, Aron ma chytil za pás a zložil dole. Nastúpili sme a vydali sa smerom do nášho mesta. Počas cesty som na chvíľu zaspala opretá o okno. Zobudil ma iba Aron na parkovisku pred obchodom, keď sme zastavili. Obliekla som si navrch pletený sveter a vystúpila som. Do vrecka som si strčila iba mobil a zamkla auto.

Prišiel Aron aj s košíkom a ja som mu do vrecka strčila kľúče. Dal mi nákupný lístok do ruky, ktorý bol celkom dlhý. Vošli sme do obchodu a začali sme. Najskôr sme vzali zeleninu a ovocie. Potom sme išli k pečivu, múke, káve, k regálu s alkoholom, kde sme sa zdržali. Vzali sme mlieko, mäsové výrobky, hygienické výrobky, vodu a sladkosti. S plným košíkom sme prešli k pokladni, kde sme všetko vyložili na pokladňu a ja som nám skočila ešte pre dva nanuky. Vrátila som sa a postavila sa k Aronovi. Vytiahla som si mobil a kým sme sa dostali k pokladni stihla som odpísať dievčatám. 

Dostali sme sa k pokladni a začali sme dávať veci do košíka. Kým Aron zaplatil ja som už košík tlačila smerom k východu a odbaľovala si svoj nanuk. Dobehol ma Aron, ktorý už jedol svoj nanuk. Pri aute sme naložili všetky potraviny do auta a ja som išla odniesť košík. Vrátila som sa do auta a Aron si písal s Keithom. On už svoj nanuk dojedol, to len ja ho jem ako slimák. Zapla som si pás, jedla nanuk a čakala kým vyrazíme. Zrazu sa Aron ku mne natiahol a pobozkal ma.