24. Dance Night

129 3 0
                                    

Všetci sa bavili. Nikto nesedel. Nikto nebol sám. Ja som teraz bola s priateľkami ostatných spoluhráčov a zoznamovali sme sa. Samozrejme, že keď sa ma pýtali či s Aronom tvoríme pár povedala som nie. Dve z nich boli najmilšie. Jedna sa volala Ellie a druhá Samantha. Boli priateľky Aronových dobrých kamarátov z týmu. Zvyšné vyzerali ako štetky, alebo zlatokopky, no to budú určite len moje predsudky. S dievčatami sme začali tancovať a pomedzi to sme dopĺňali tekutiny. Cítila som sa s nimi príjemne. Po nejakom čase prišli za nami aj chalani. Každý k svojej partnerke. Ja som išla k stolu a prišiel ku mne Aron. 

,,Kam ideš?" opýtal sa ma veselo, ,,Iba sa napiť, prečo?" odpovedala som mu zároveň s otázkou. 

,,Len tak." obaja sme vypili po dva pohárily borovičky a išli sme tancovať. Na parkete som tancovala asi so všetkými. Všetci boli neskutočne milí a zlatí. Problém bol vtom, že opitý a dosť pervérzny. Po asi 3 hodinách, respektíve, po polnoci som to prestala počítať. Točilo sa mi v hlave a bola som v dobrej nálade. Tancujem s trénerom na nejakú blbú pesničku a smejeme sa. Aron si niekam odbehol a nechal ma jemu. Prišlo na otočku a keď ma zakrútili, schytil ma niekto za ruku a pritiahol si ma k sebe. Zodvihla som hlavu a uvidela tam stáť vysmiatého Arona. Bol už tiež opitý, ale nie tak ako ja. Tancovali sme spolu. Zrazu sa miestnosťou ozvala pomalá pesnička. Aron mi položil ruky na boky a natisol si ma úplne k sebe. Ja som svoje ruky obmotala okolo jeho krku a naše tváre boli od seba zopár centimetrov. 

,,Kde si na ten čas zmizol?" zvedavo som sa spýtala. ,,Bol som dať kľúče od auta sesre, lebo boli v meste a šli autobusom aby vzali teraz auto. Dosť sme toho vypili, takže neriskujem a nechcem ho nechávať tu." prikývla som a hneď sme zmenili tému. 

,,Vidím, že si to tu dnes užívaš." povedal mi a pozeral mi do očí. Začala som z toho jeho pohľadu byť nervózna. 

,,Áno je tu fajn, bavím sa." usmiala som sa naňho. Odtiahli sme sa od seba a chytili sme sa za ruky. Spravil som mnou otočku a hneď si ma pritiahol naspäť k sebe. 

,,Si krásna." pošepkal mi do ucha a ja som musela nabrať ten najčervenší odtieň červenej. 

,,Ďakujem" povedala som a sklonila hlavu. Chytil mi bradu za dva prsty a zodvihol mi hlavu tak aby som mu hľadela do očí. Keď už som chcela niečo povedať, prerušil tú malú vzdialenosť medzi nami a pobozkal ma. Bozkávali sme sa tam pred všetkými a nerobilo nám to v tomto stave problém. Boli sme dosť opitý na to, že sme nikoho neriešili a nevšimli si, že pomalá pesnička už skončila. Odtiahli sme sa od seba kvôli nedostatku kyslíka. Začali sme tancovať na melódiu novej pesničky. Vrtela som bokmi ako to najviac šlo. Otočila som sa k Aronovi chrbtom a on si ma na seba pritiahol ešte viac. Tancovali sme, tak akoby sme boli v miestnosti len my dvaja. Zladili sme sa na milimetre a užívali si ten moment čo najviac. Všimla som si, že sa na nás niektorí pozerajú najmä tréner, ale nevenovala som tomu pozornosť. Začali sme sa obtierať telami o seba. Zadkom som mu trela o rozkrok a cítila, že sa tam niečo deje. Rukami mi drtil boky, ale neprestávali sme. Otočila som sa čelom k nemu a pokračovali sme. Znova ma dravo pobozkal. Keď sa odtiahol tak sa mi celý svet točil. Našťastie pesnička skončila a my sme prestali tancovať. 

,,Pôjdeme si na chvíľu sadnúť?" opýtala som sa ho a on prikývol. Sadli sme si na naše miesta a ľudia nás sledovali. Svet sa mi vrátil do normálu a ja som začala viac vnímať okolie. Došli k nám Aronovi spoluhráči. O niečom sa rozprávali. Vypila som ešte tri poháriky, už ani neviem čoho a Aron iba jeden. Niektorí ľudia už odchádzali, ale stále tu bolo plno. Pozrela som sa na hodinky a tam sa svietilo 4:12. Už by aj bolo na čase ísť domov. Keď od nás chalani odišli, opýtala som sa Arona: ,,Je neskoro, nepôjdeme už domov." 

,,Dobre aj tak si myslím, že už máš dosť." povedal a vzal mi bundu. Postavila som sa a znovu sa mi začal krútiť svet. Chytila som sa za hlavu a Aron si musel všimnúť, že niečo nie som v poriadku, tak ma chytil za ruku. Kabelku som si zobrala zo stoličky a dala si ju na rameno. Smerovali sme k východu, keď nás pri dverách zastavil nejaký hlas. Nevedela som ho rozoznať, ale zastavili sme.

,,Kam idete?" opýtal sa nás dotyčný, ,,Ach tréner, už domov. Bolo super a zabavili sme sa viac než dosť, no je čas ísť spať." povedal Aron a zasmiali sme sa. Z toho som zistila, že to je tréner. Otočila som sa k nim a povedala som: ,,Aron zavoláš taxík? Aby sme dlho nečakali." hneď mi odpovedal, ,,Áno už idem. Tak sa vidíme na tréningu, Ahoj" odzdravili sme sa rozlúčili sme sa. Vyšli sme vonku pred budovu a išli sme trocha ďalej. Aron mi začal obliekať moju koženku, ktorú vzal z vnútra. 

,,Prečoo? Veď je teplo. Nechcem ju mať na sebe." začala som trucovať ako malá a nedala sa. To už bolo znakom, že som sa dnes opila ako kôň. Vidím ako sa zajtra budem za seba hanbiť. 

,,Lesley prestaň, vonku je iba 16°C. Neštvi ma a hneď si ju obleč, inak ťa nevezmem domov." pomaly dostával nervy keď som sa mu tam motala a keď zvýšil hlas radšej som sa nechala. Navliekol mi prvú ruku, potom mi vzal kabelku a druhú ruku. Vytiahol si z vrecka mobil a išiel zavolať taxík. 

,,Do riti, úplne sa vybil. Použijem tvoj." moju kabelku si dal cez rameno, vytiahol z nej môj mobil a dal do nej ten svoj. Ja som si zatiaľ sadla na kraj obrubníka, keďže ma už začali bolieť nohy. Zavolal z môjho mobilu taxík a prisadol si ku mne. Oprela som si hlavu o jeho rameno a čakali sme. Do 10 minút bol taxík tu a cesta domov trvala asi ďalších 10. V taxíku som si trochu pospala na Aronovom ramene a zobudil ma až doma. Vystúpili sme vonku a ja som už ledva stála na nohách. Aron ma podopieral len tak tak snažil sa vytiahnúť kľúče. Akosi som sa mu vyšmykla, keďže som sa celý čas vrtela a šla som k zemi. Aron ma včas zachytil a ja som sa na celé kolo začala smiať. 

,,Príde ti to smiešne?" opýtal sa ma s úsmevom na perách a strčil kľúč do zámky. Ja som vtedy ho pobozkala. Chytil ma za tvár a bozk prehĺbil. Odtiahli sme sa a ja som povedala: ,,Áno a veľmi." smiala som sa a držala sa ho. Odomkol a vošli sme dovnútra.

NeighborhoodWhere stories live. Discover now