Neighborhood

47. What Happend?

Lesley

Zobudila som sa na neskutočnú bolesť. Strašne ma bolela ľavá ruka a nemohla som s ňou veľmi hýbať. Pootvorila som oči a oslepilo ma žiarivé slnko. Trochu som si ich pošúchala a uvedomila som si, že nie som vo svojej izbe. Bola som v Trishinej izbe. Vôbec si nepamätám čo sa stalo. Pozrela som sa na boľavú ruku a mala som ju obviazanú. Na niektorých častiach obväz presakoval krvou. Nechápala som tomu. Otočila som sa na posteli a vedľa mňa ležal Aron, ktorý ma objímal rukou. Bola som šokovaná. Chcela som sa postaviť z postele, ale nevládala som. Aron sa začal mrviť na posteli. Pretočil sa na chrbát a otvoril oči. Po chvíli sa na mňa pozrel a pousmial sa. Nechápavo som sa na neho pozrela.

,,Čo sa včera dialo?" opýtala som sa ho.

,,Ty si nič nepamätáš?" povedal a lakťami sa nadvihol. Prevrátila som nad ním očami a hnusne mu odpovedala: ,, Ak by som si to pamätala, asi by som sa ťa na to nepýtala, nemyslíš?" a snažila som si sadnúť. Pomaly mi to išlo, Aron mi trocha pomohol. 

,,Zvládneš ísť dole?" opýtal sa ma a ja som prikývla, veď nebude to také ťažké. Len prejdem pár krokov, to musím zvládnuť. Pomaly som sa postavila z postele a Aron sa zatiaľ rýchlo obliekol. Keď som sa trocha rozhýbala, v poriadku som prešla dole. Všetci ešte spali, tak som sa pozrela na Arona. 

,,Počkáme kým vstanú a všetko ti vysvetlíme," prikývla som a pozrela sa dookola. Boli tu všetci. Ida spala na Keithovej hrudi, Trishu objímal zozadu Lucas a pevne sa držali a Summer s Conradom ležali v objatí. Bola som rada, že sa takto dali dokopy a majú sa radi, ale cítim sa previnilo za to, že s Aronom im to berieme. ,,nespravíme zatiaľ raňajky?" prerušil chod mojich myšlienok. Pousmiala som sa naňho a ukázala rukou ku kuchyni. On sa na ňu pozrel a chytil ma za ňu. 

,,Dobre, ale najskôr ti toto musím previazať a vyčistiť." povedal a posadil ma na stoličku v kuchyni. On zatiaľ odbehol pre nový obväz s dezinfekciou. Vzal stoličku a položil ju oproti mne. Sadol si na ňu a moju ruku si položil na koleno. Odmotal obväz a zahodil ho do koša. Pomaly mi odstraňoval náplasť a keď sa dostal k miestu, kde bola zlepená s krvou zabolelo to a ja som sykla. 

,,Prepáč, bolí to veľmi?" opýtal sa ma so strachom. 

,,To zvládnem, pokračuj." povzbudila som ho úsmevom a on pokračoval. Ranu mi vyčistil a znova obviazal. Keď to dokončil postavil sa, odložil stoličku a vyhodil odpad. Postavila som sa k linke s úmyslom mu pomôcť spraviť raňajky. 

,,Ty si sadni, ja ich pripravím. Musíš sa šetriť." povedal a vyzdvihol ma na linku. Ja som sa nad ním pousmiala. 

,,Čo budeme robiť? Mohli by sme spraviť palancinky." pri mojej odpovedi som vycerila naňho s úsmevom zuby. On sa usmial a začal vyberať potrebné ingrediencie. Vybral ich na linku a ja som ich začala dávať všetky do misky. Aron to zatiaľ miešal. Zapol sporák a položil naň panvicu s olejom. Keď bol olej na panvici nahriatý, vyliali sme tam prvú várku cesta. Pomaly sme piekli palacinky.

,,Dám na stôl aspoň taniere a ostatné veci." rozhodla som a zoskočila som z linky. On prikývol a ďalej piekol. Začala som na stôl rozkladať taniere a príbor. Položila som tam nutellu, džemy, toping, šľahačku a ovocie. Zrazu sa spoza môjho chrbta ozval krik. 

,,Lesley!" otočila som sa a do mňa narazili tri telá. Boli to moje tri životné lásky. Trisha, Summer a Ida ma objímali z celej sily. Summer vypadlo niekoľko sĺz, ale hneď si ich zotrela. 

,,Si v poriadku, och bože, som taká vďačná." povedala Trisha a stále ma objímali. 

,,Áno som, ale chcela by som sa aj nadýchnuť." zasmiali sme sa na tom a oni ma pustili. Nevzdialili sa odo mňa na viac ako meter. Postupne sa zobudili všetci chalani a prišli ma objať. Sadli sme si za stôl a v tichu sme sa naraňajkovali. Dojedli sme a chalani umyli riad. My sme odišli do obývačky, kde sme si sadli na gauč. Prišiel Keith aj so zvyškom. Pozrel sa na dievčatá a prehovoril: ,,Nič si nepamätá." sklonil hlavu a hľadel na svoje ruky. Pár sekúnd sa pohľadmi dohadovali, kto z nich mi to povie. Nakoniec sa odhodlala Trisha. 

,,Čo si pamätáš ako posledné?" opýtala sa ma Summer. 

,,Celé to mám v hmle, ale tuším, že Ida vyliala víno."  zamyslela som sa a pozrela som sa na Idu. Všetky sa zasmiali a tak trochu odľahčili situáciu. 

,, Potom ako Ida vyliala víno, sme dokončili hru a išli sme tancovať. Po nejakom čase si povedala, že ideš na wecko, ale keď si sa po 15 minútach nevrátila, rozhodla som sa ťa ísť skontrolovať. Ty si neotvárala aj keď sme na teba volali, tak sme otvorili dvere. Našli sme ťa ležať v bezvedomí na zemi s podrezanými žilami na ľavej ruke. Ida ťa hneď začala zachraňovať, lebo my dve sme sa z toho dlhšie spamätávali. Chceli sme zavolať záchranku, ale prebrala si sa a zakázala si nám to. Nakoniec som zavolala jednu kamarátku, ktorá je zdravotná sestra a prišla ťa ošetriť. Vtedy si nám povedala prečo si to spravila a tak sme volali Aronovi. Povedala si, že si to spravila preto čo ti vtedy povedal. Povedala si, že si to dokázala a Aron klamal. Že si sa zvládla zabiť a ublížiť si. Všetci boli spolu a ako vidíš skončili u mňa na gauči. Keď prišiel trochu ste sa rozprávali, ale potom si zas odpadla. O pár minút prišla tá sestra, zašila a ošetrila ti ranu. Stratila si veľa krvi, tak ti dala infúziu a povedala, že sa preberieš až dnes. Keith držal infúziu kým ti stiekla a zatiaľ si bola tu na gauči. Potom ťa odniesol hore a tam ste spolu spali. No a dnes už všetko vieš." všetko mi vysvetlila a ja som strašne plakala. Všetci, ale že úplne všetci ma objali a ja som sa rozplakala ešte viac. 

,,Prepáčte mi to. Veľmi sa za to hanbím. Neviem prečo. Bola som strašne hlúpa, že som to urobila. Veľmi sa ospravedôňujem, že ste si tým museli prejsť." povedala som a sklonila som hlavu, keď sa odo mňa odtiahli. Stále som plakala a poťahovala som nosom.