Mix emocí✨

6.

Šla som z obchodu domov a strašne pršalo. Nasadila som si na hlavu kapucu a pokračovala v ceste. Zrazu pri mne zastavilo auto.

,,Nechceš svést?" Spýtal sa ma nejaký hlas ,ktorý som už niekde počula, ale nevedela zaradiť.

,,To je v poriadku." Povedala som a pokračovala som v ceste.

Nepotrebujem aby ma niekto vyvážal. To auto popojelo ku mne a zase zastavilo.

,,Neblázni a nasedej. Budeš nemocná." Povedal ten chalan vo vnútri a otvoril dvere na strane spolujazdca.

Nakoniec som si teda nastúpila. Zabuchla som za sebou dvere a dala som si dolu kapucu. Otočila som hlavu k tomu chalanovi. Tie oči. Dva oriešky. Veď to je ten chalan zo včera. Presvedčilo ma o tom jeho tetovanie ležatej osmičky na pravej ruke. Mala som chuť z toho auta vystúpiť. Pohľadom mi skúmal tvár a potom svoj pohľad zameral na moje tetovanie na ľavej ruke. Chvíľu si ho prezeral a potom sa vrátil k mojej tvári. Tiež som začala skúmať jeho tvár. Mal na nej niekoľko tetovaní, ale celkovo to je veľmi pekný chalan. Odvrátila som pohľad.

Teraz fakt ľutujem, že som ho zobrala domov. Môžem sa modliť aby to Laura nepovedala mame a Lukášovi. Ešte si k tomu vymenili aj čísla. To akože teraz budú spolu spávať, alebo čo? Dominik či ako sa volal nevyzeral na vzťahy.

V noci som šla zase na moje miesto a pozerala som sa na hviezdy. Dominik neprišiel. Tajne som dúfala, že príde ani neviem prečo. Určite má, ale teraz plnú hlavu Lauri. Veď ju doslova hltal pohľadom. Normálne sa divím, že si to spolu nerozdali predo mnou.

Na ďalší deň som bola zašitá v izbe. Z ničoho nič do mojej izby vtrhla Laura.

,,Psal mi Dominik." Povedala nadšene a sadla si na moju posteľ.

No super. Ma to tak zaujíma.

,,Super." Povedala som nezaujato a ďalej som sa venovala mojej knihe.

,,Psal mi aby jsme dneska přišli k němu. Prej nějakej večírek nebo co. Budou tam i další kluci." Povedala s úsmevom.

,,Super tak choď. Uži si to." Povedala som.

,,On chce aby si přišla taky." Povedala.

Čože? Dominik chce aby som prišla? Ja? A to akože prečo?

,,Ja nikam nejdem." Povedala som a posadila som sa na posteľ.

,,Proč ne? Napsal mi, že prostě chce aby jsi přišla. Když nepujdeš řeknu o něm tvé mámě a tátovi. A to přece nechceš." Povedala a hnusne sa na mňa usmiala.

Vzdychla som si. Asi nemám na výber, že?

,,Tak teda fajn. A ako im to povieš?" Spýtala som sa jej s povzdychom.

,,To nech na mně. Za půl hodiny buď dolů." Povedala a odišla z mojej izby.

Vzdychla som si a začala som sa chystať. Otvorila som moju skriňu ktorá sa skladala prevažne z čiernich, šedých a tmavomodrých farieb. Vytiahla som si čierne uplé rifle a k tomu som si dala šedú veľkú mikinu. Svoje čierne vlasy som si vyčesala do rozcuchaného drdolu a na oči som si nakreslila linky. To bolo všetko čo som zo sebou spravila. Nemalujem sa. Vždy si dám maximálne linky a hotovo.
Otvorila som dvere od svojej izby a zišla som dolu schody. Videla som už zo schodov ako Laura niečo hovorí mame a Lukášovi.

,,Tak pojď." Povedala Laura keď som zišla dole a zatiahla ma do chodby kde sme sa obuli.

,,Ako sa ti to podarilo?" Spýtala som sa jej a otvorila som dvere od domu.