Mix emocí✨

38.

,,Je to tu nádherné." Povedala som keď sme stáli pred hotelom a otočila som sa okolo svojej vlastnej osi.

Zasmiala som sa a otočila som sa späť na Dominika. Dominik sa na mňa iba jemne usmial. Povzdychla som si. Spoločne sme vstúpili do hotela. Kde nám dali kľúčik od hotelovej izby. Neviem ako tá izba bude vyzerať keďže všetko vyberal Dominik. Výťahom sme sa vyviezli na štvrté poschodie a Dominik odomkol izbu číslo 177. Otvoril mi dvere a mávol rukou aby som vošla dnu. Tak som teda vošla. Izba bola naozaj nádherná. Nikdy som na takejto dovolenke nebola. Uprostred miestnosti bola veľká manželská posteľ. Oproti posteli bola telka. Jeden malý balkón a potom tam boli ešte jedny dvere. Asi do kúpeľne. Boli tam strašne pekné dekorácie a vyzeralo to všetko strašne nádherne.

,,Páni." Vypadlo zo mňa a svoju tašku som položila na zem.

Dominik ma obišiel a vyvalil sa na posteľ. Začal pozerať do telefónu.

,,To takto bude celú dovolenku?" Konečne som sa odvážila na neho prehovoriť.

Sadla som si vedľa neho na posteľ.
Neodpovedal mi a ďalej pozeral do telefónu.

,,Dominik, láska." Povedala som a pohladila som ho po ruke.

Dominik si povzdychol a telefón odložil. Posadil sa a pozrel na mňa.

,,Je mi to naozaj veľmi ľúto. Som krava ja viem. Mala som sa nejako brániť alebo ja neviem." Povedala som so slzami v očiach.

,,Aliso jsi chodící katastrofa. Kam koliv příjdeš tak jsou jenom problémy." Povedal a rukou si prešiel po hlave kde mal donedávna ešte biele vlasy.

Má pravdu. Nemôžem hovoriť, že nie. Ale nepočúva sa to dobre.

Celý deň sme strávili na izbe a odpočívali sme. Vôbec sme spolu nekomunikovali.

,,Idem sa prejsť na pláž. Ideš so mnou?" Ozvala som sa večer a už som sa stavala z postele.

Dominik zakrútil hlavou. Super. Toto bude fakt úžastná dovolenka. Zobrala som si telefón a kľúč od izby. Obula som si šľapky a vyšla som von z hotelovej izby. Vstúpila som do výťahu a zviezla som sa dolu. Vyšla som z hotela. Pláž bola fakt kúsok. Prešla som pár metrov a už som bola na nádhernej pláži. Posadila som sa do piesku a počúvala som vlny. Vyrušil ma môj telefón ktorý začal zvoniť. Kuba.

,,Áno?" Povedala som.

,,No co jak?" Povedal Jakub namiesto pozdravu.

,,Je to tu nádherné fakt." Povedala som.

,,A co Dominik?" Spýtal sa.

,,Nekomunikuje so mnou." Povedala som.

,,To myslíš vážně?" Povedal.

,,No hej. Ja..ja už neviem čo má robiť?" Povedala som a postavila som sa.

Začala som chodiť po pláži. Nohy sa mi zabárali do piesku.

,,Já nevím ty vole. Vyspi se s ním." Povedal.

,,Kubo tak sa problémy neriešia." Povedala som.

,,No tak já nevím. Tak se třeba rozbreč." Povedal.

Zasmiala som sa.

,,Kubo ty máš fakt nápady." Povedala som.

Prešla som k vode a dala som si dole šľapky. Zobrala som si ich do ruky a nohami som vstúpila do vody. Voda bola napriek tomu, že je už večer veľmi teplá. Šla by som si zaplávať aj teraz.

,,Já nevím co by mohlo na Dominika platit. Vyhul mu." Povedal.

,,Ježiš Jakub!" Začala som sa smiať.