Mix emocí✨

32.

Dominik odišiel hore a tu nastalo trápne ticho. Stále som nechápala o čo vlastne Dominikovi šlo. Dominikova mama si hlavu podopierala rukou a so slzami v očiach pozerala na stenu čo je za mnou. Dominikov otec sa naštvane prehraboval v jedle a Dan potichu sedí tiež so slzami v očiach.

,,Idem tiež hore." Prerušila som ticho a postavila som sa zo stoličky.

,,Ideš so mnou?" Otočila som sa na Dana.

Prikývol a tiež sa postavil zo stoličky. Dan sa rozišiel ako prvý a ja hneď za ním. Po ceste som ešte zobrala našu spoločnú tašku s Dominikom. Dan ma viedol hore po schodoch kde boli na stene vyvešané fotky Dominika, Dana a asi ešte ich staršieho brata. Nad fotkami som sa pousmiala.

,,Tam má pokoj Dominik a tady já. Tam je koupelna." Povedal Dan a jednotlivo ukazoval na dvere.

Prikývla som. Dan sa na mňa otočil. Po lícach mu stekali slzy.
Prišlo mi ho strašne ľúto. Hneď som ho objala a hladila som ho po chrbte.

,,Vždycky když dojde Dominik domů tak se hádají." Zamumlal.

Nič som mu nehovorila iba som ho ďalej utešovala. Zrazu sa otvorili dvere od Dominikovej izby. Dan sa odo mňa hneď odtiahol a utrel si slzy. Zutekal do svojej izby. Otočila som sa na Dominika ktorý mal na tvári naštvaný výraz.

,,Jdeš za mnou?" Spýtal sa a kývol hlavou do jeho izby.

,,Ak môžem?" Povedala som.

Prikývol a zmizol v izbe. Vstúpila som do jeho izby a zatvorila som za sebou dvere. Jeho izba bola proste obyčajná chalanská izba akurát bola celkom prázdna. Čo je dosť pochopiteľné keď tu už nebýva.

,,O čo tam vlastne išlo?" Spýtala som sa opatrne.

Dominik si sadol na posteľ a zaboril si ruky do vlasov. Sadla som si vedľa neho a pohladila som ho po chrbte.

,,Když jsem tu ještě bydlel tak jsem přišel na to, že táta mámu podvádí. Strašne jsme se kvůli tomu pohádali a hádáme se kvůli tomu do teď. Furt si myslím, že jí podvádí. Máma si zaslouží něco lepší. Téhdy když jsem to zjistil jsem se odstěhoval a začal jsem s hudbou. A už jsem skoro vůbec nejezdím, protože to vždycky dopadne takhle." Dokončil svoj monológ a povzdychol si.

Nič som nehovorila iba som ho objala. Je mi to veľmi ľúto. Objímala som ho a hladila po chrbte.

,,Jsem rád, že tě mám." Zašepkal a ja som sa jemne usmiala.

,,Môžme ísť domov keď chceš. Nemusíme tu byť." Povedala som a prehrabla som mu vlasy.

,,Ne. Nikam nejdu." Povedal.

Pobozkala som ho a usmiala som sa naňho.

,,Všechno je ještě horší jako před tím." Povedal.

Ďalej som ho objímala a hladila po chrbte.

,,To kvôli mne nemali sme sem jazdiť." Povedala som.

,,Ne nehaž to na sebe. Nic si nevěděla." Povedal a ruku mi položil na stehno.

,,Co kdyby si mi spravila náladu?" Spýtal sa so šibalským úsmevom a rukou mi putoval čím ďalej tím vyššie.

,,Dominik dole sú tvoji rodičia." Povedala som.

,,Aspoň uviděj jak je jejich syn dobrej v posteli." Zašepkal mi do ucha a skúsol mi ušný lalôčik.

Zatlačil ma za rameno aby som si ľahla a nadklonil sa na mňa. Jemne mi bozkával krk a niekedy mi doňho aj zakúsol. Zrýchlil sa mi dych.

,,Dominik tu fakt nie." Povedala som a snažila som sa ho odtlačiť.

Zrazu sa rozrazili dvere v ktorých stál Dan. Dominik si v momente vytiahol jeho ruku z pod môjho trička a posadil sa. Ja som sa tiež posadila a upravila som si moje vlasy.

,,Nevíš klepat?" Vyletel hneď po ňom Dominik.

Chytila som ho za ruku na znak toho aby sa upokojil. Nič sa nestalo.

,,Pardon. Já..jsem chtěl jestli by jste se se mnou něco nezahráli ,nějakou hru." Povedal a jemne sa usmial.

Dominik si povzdychol.

,,Jasné." Povedala som rýchlo a postavila som sa z postele.

Dan nás zaviedol ku sebe do izby a zahrali sme si s ním karty. Potom začali s Dominikom robiť blbosti tak som ich nechala nech sa vybláznia keď sa tak dlho nevideli.
Pomaly som zišla dolu schody. Dominikovu mamu som našla samú sedieť na terase na stoličke.

,,Môžem?" Spýtala som sa.

Otočila na mňa hlavu a prikývla.
Sadla som si na stoličku vedľa nej a pozerala som na ich záhradu.

,,Jsem ráda, že si Dominik našel holku jako jsi ty. Jsi hodná a slušná holka. Ještě k tomu taková krásná. Dominik někdy tak nevypadá, ale je to moc hodnej kluk." Povedala a usmiala sa na mňa.

,,To on je. Veľmi." Povedala som a tiež som sa usmiala.

,,Nebudeš to mnět s ním lehké je to horká hlava. To si dnes sama viděla. Ale myslím si, že to spolu zvládnete." Povedala.

,,To už viem dávno, že je taký výbušný." Zasmiala som sa.

,,No to teda je." Tiež sa zasmiala.

,,A co tvoji rodiče?" Spýtala sa ma.

Úsmev mi v momente z tváre zmizol.

,,No..otca som nevidela niekoľko rokov a..mama ma nedávno vyhodila z domu." Povedala som.

,,To..to mi je líto Alli." Povedala.

,,Nemusí. Nevedeli ste to." Povedala som a jemne som sa na ňu usmiala.

,,Takže teď bydlíš s Dominikem a klukama?" Spýtala sa.

,,Hej aspoň dokiaľ si nenájdem niečo vlastné." Povedala som.

Prikývla a usmiala sa na mňa. Na terasu prišiel Dominik.

,,Tak tady jsi mi utekla. Hledal jsem tě po celém domě."Povedal.

Usmiala som sa naňho.

,,No nic jdu dělat večeři." Povedala Dominikova mama a postavila sa.

,,Pomôžem vám." Povedala som a tiež som sa postavila.

Usmiala sa na mňa a spolu so mnou sa rozišla do kuchyne. Dominik ostal vonku fajčiť cigaretu.

Zbytok návštevi už prebiehal v pohode. Hoci v dome niekedy vládla napätá atmosféra, ale nikto sa už k tej hádke nevracal.
Práve stojíme s Dominikom pred ich domom a lúčime sa s nimi.

,,Jsem ráda, že ste přijeli. Přemluv Dominika i příště." Hovorila mi Dominikova mama zatiaľ čo ma mačkala v objatí.

,,Jasné. Rada som vás spoznala." Povedala som keď som sa odtiahla z objatia.

,,Já tebe taky." Povedala a usmiala sa na mňa.

,,Tak rád jsem tě poznal." Povedal Dominikov otec a podal si so mnou ruku.

,,Ja vás tiež." Usmiala som sa.

,,Přídeš ještě někdy Sněhurko?" Spýtal sa ma Dan a objal ma.

,,Prídem." Usmiala som sa naňho a pohladila som ho po vlasoch.

,,Tak se mějte." Povedala Dominikova mama a zakývala nám.

S Dominikom sme si sadli do auta a rozjeli sme sa domov. Ešte som všetkým stihla zakývať a potom som sa otočila dopredu.

,,Nebolo to také strašné,či?" Otočila som hlavu na Dominika.

,,Dalo se." Odsekol.

Povzdychla som si a odvrátila som pohľad do okna.