30.

1.7K 59 6
                                    

Vrátila som sa ku chalanom domov až o piatej večer. V byte vládlo ticho. Všetci boli asi zalezený vo svojich izbách. Vytiahla som si telefón z kapsy a až vtedy som si všimla že mi Dominik volal päťkrát. Nevšimla som si to, pretože som mala vypnuté zvuky.

,,Dominik tě hledal." Zrazu sa predomnou zjavil Hasan.

Nebavila som sa s ním asi od toho čo som sa dala dokopy s Dominikom. Prehodili sme spolu iba pár slov. Neviem čo sa mu stalo. Zrazu sa predomnou uzavrel.

,,Fakt?" Vyletelo zo mňa.

Nevedela som čo mu mám na to povedať.  Pepa iba prikývol a chcel ma obísť ale zachytila som ho za ruku.

,,Deje sa niečo? Vieš..od kedy som s Dominikom tak mám pocit, že sa mi vyhýbáš." Povedala som.

,,Ne to..se ti jenom zdá. Mám blbý období. Sice jsem nechtěl aby jste s Dominikem byli spolu, protože si myslím, že ti ublíží. Mám tě totiž rád a nechci aby ti ublížil. Ale přeju vám to." Povedal a usmial sa.

Tiež som sa usmiala a stiahla som ho do objatia.

,,O mňa sa neboj. Ja to zvládnem." Povedala som a zároveň som dúfala, že to fakt zvládnem.

,,Radšej mi povedz čo je s tebou. Je v tom nejaké dievča?" Spýtala som sa a usmiala som sa naňho.

,,Je." Povedal a usmial sa.

,,Hovor ako sa volá? Kedy ju spoznám?" Spýtala som sa ho nadšene.

,,Jmenuje se Nataša a to právě nevím kdy jí spoznáš." Povedal a poškrábal sa na zátylku.

,,Prečo?" Zamračila som sa.

,,Bojím se jak budou na ní reagovat kluci a jak ona na ně. Víš jste si strašně pododbný chováním. Taky je taková stydlivá jako ty." Povedal a usmial sa.

Tiež som sa usmiala.

,,Musíš ju priviesť Pepo. Chalani ju budú mat radi keď ju máš rád ty." Povedala som a povzbudivo som sa naňho usmiala.

,,Seš fakt kamarátka Sněhurko. Mám tě rád." Povedal a objal ma.

,,Aj ja teba Pepo." Objatie som mu opätovala.

,,No utíkej za Dominikem." Povedal.

Prikývla som a odtiahla som sa z objatia. Rozišla som sa za Dominikom do izby.

,,A počkej." Povedal ešte Pepa a ja som sa teda za ním otočila.

,,Ty jsi taky od včerejška divná. Je všechno v pořádku?" Spýtal sa.

Na chvíľu som premýšľala že sa mu vyrozprávam ale vykašľala som sa na to.

,,Som fakt v poriadku." Povedala som a nahodila som falošný úsmev.

,,Dobře, ale kdyby něco víš kde mně najdeš." Povedal.

Prikývla som a otvorila som dvere do Dominikovej izby. Následne som ich za sebou zatvorila. Dominik sedel pri svojom stole a zase niečo škrkal na papier. Otočil sa na mňa.

,,Už jsem myslel, že nepříjdeš." Povedal a ceruzku odložil.

,,Kam by som šla?" Povedala som.

Mykol plecami.

,,Prepáč za moje chovanie." Povedala som.

Mám naozaj pocit, že sa chovám ako puberťačka.
Dominik sa iba zasmial a pretrel si tvár rukami. Unavujem ho. Unavujem ho tým ako sa správam. Takto to so mnou dlho nevydrží. Ale tak čo som čakala? Prešla som k nemu a silno som ho objala. Dominik mi objatie opätoval. Sadla som si naňho obkročmo a začala som ho bozkávať. Začala som mu rukami zachádzať pod tričko. Dominik mi jemne mačkal zadok čo zapríčinilo, že som mu zavzdychala do úst. Pretiahla som mu tričko cez hlavu a on mi pretiahol to moje tričko cez hlavu. Chytil ma za stehná a postavil sa so mnou. Prešiel ku posteli a opatrne mňa na ňu položil. Nadklonil sa nado mňa a znovu ma začal bozkávať. Rukami som mu prechádzala po hrudi. Dominik sa mi prisal na krk a mne sa zrýchlil dych. Ešte som s nikým nikdy necítila to čo s ním. Celá som sa pod jeho dotykmi chvela.

,,Chci tě moc Aliso." Zašepkal mi Dominik do ucha a pozrela sa ní do očí.

,,Som celá tvoja." Povedala som a pobozkala som ho.

****

Bolo to krásne. Nikdy som s nikým nič také nezažila.
Keď sme skončili tak si Dominik ľahol vedľa mňa.

,,Milujem ťa Dominik." Povedala som a otočila som naňho hlavu.

,,Já miluju tebe Alli." Povedal a pohladil ma po vlasoch.

****
,,Ja som zabudla zavolať do tej Caffetterie do riti." Povedala som keď sme večer s Dominikom ležali v posteli a chystali sme sa spať.

,,Nevadí zavoláš zítra lásko." Povedal Dominik a pohladil ma po ruke.

Povzdychla som si. A ľahla som si vedľa neho.

,,A vážně si v pohodě?" Spýtal sa ma istú otázku ktorú sa ma pýtal aj ráno.

,,Áno som." Zase som zaklamala.

V poriadku niesom ani náhodou keďže sa mi pomaly rúca život. Ale ja to zvládnem a Dominikovi ďalšie starosti aké má so mnou nebudem prirábať.

,,Dobrú noc." Prerušila som ticho ktoré medzi nami vládlo a pobozkala som ho.

,,Dobrou." Povedal a pritiahol si ma do objatia.

V spoločnom objatí sme zaspali.

****

Dnes je ten deň kedy s Dominikom odchádzame k jeho rodičom na víkend.

,,To je už dneska?" Kňučal Dominik.

,,Hej dnes. Mali by sme sa začať baliť aby sme ten obed vôbec stihli." Povedala som a na posteľ som hodila tašku.

,,Bude stačiť jedna taška ne?" Povedal Dominik a do tašky si dal dve tričká.

,,Bude." Povedala som.

S Dominikom sme sa pobalili do jednej tašky a vyšli sme von z jeho izby.

,,Kam jste se vybrali?" Spýtal sa nás Jakub.

,,K mým rodičům." Odsekol Dominik a začal si obúvať boty.

,,Na jak dlouho?" Spýtal sa Kuba.

,,V nedeľu večer nás máš späť." Usmiala som sa naňho a začala som si tiež obúvať boty.

,,Tak se mějte." Povedal Kuba.

,,Ahoj." Povedala som a otvorila som vchodové dvere.

Dominik naňho iba kývol hlavou. Odvtedy čo sa trochu chytil kvôli tomu nákupu veľmi nekomunikujú. Sú ako malé deti. Ale veď ono ich to prejde.
S Dominikom sme spoločne vyšli von a sadli sme si do auta.
Dominik bol celú cestu naštvaný.

,,Nemusíme tam ísť keď tak veľmi nechceš." Povedala som a chytila som ho za ruku.

,,Dělám to kvůli tobě." Povedal a jeho ruku mi položil na stehno.

Jemne som sa naňho usmiala.

Mix emocí✨Dove le storie prendono vita. Scoprilo ora