Mix emocí✨

42.

Dominik
Ráno jsem se probudil na to, že mi přišla správa. Já dement jsem si včera nevypl zvuky. Asi jsem tajně doufal, že mi Alisa zavolá. Já jsem jí neplánoval volat. Chytl jsem telefon. Správa od Patrika. Počkat co? Od Patrika? Co by mi ten debil  může psát?Otevřel jsem správu a hned na mně vyskočila fotka. Na fotce byla Alisa jenom v jeho triku. Spala v nějaký posteli. Mněla úplně odhalený stehna.

P: Koukej koho mám v posteli :).

Tohle k tomu napsal. Chytil jsem takový vztek, že to nebylo snad ani možný. Tohle je konec. Končím definitivně. Je mi jasný, že mně podvedla a z tohohle se už nevykroutí. Zase. Zase jsem já dement naletěl nějaký holce, která tvrdila, že mně miluje. Nemiluje mně. Vystřelil jsem z postele a začal jsem naštvaně balit Alisiny věci.

,,Do píči s Alisou!" Zařval jsem.

Vztekle jsem házel její všechny věci do tašek. Končím. Fakt. Přisahám. Je konec. Všechny jsou stejný. Sbohem Aliso.

Alisa

Ráno som sa zobudila s príšernou opicou sama v posteli. Mala som na sebe Patrikove tričko. Zo včera večer si skoro nič nepamätám, ale viem že medzi mnou a Patrikom sa nič nestalo. Pomaly som sa postavila z postele a prezliekla som sa do svojho oblečenia. Prešla som do kuchyne kde Patrik sedel za stolom a pil kávu.

,,Dobré ráno." Usmial sa na mňa.

,,Dobré." Povedala som.

,,Kéž by byli takovéhle ráno každý." Zašepkal.

Čo?
Robila som sa, že ho nepočujem a sadla som si vedľa neho.

,,Na zapi todle. Je to proti bolesti hlavy." Povedal a dal mi vodu s nejakým práškom.

,,Diki." Poďakovala som mu a prášok som zapila.

,,Budem musieť ísť. Dominik ma asi bude hľadať." Povedala som a postavila som sa od stola.

,,Dobře. Ještě se kdyžtak dneska stav." Povedal.

,,Pochybujem, že sa mi to podarí. Maj sa." Povedala som a v rýchlosti som ho objala.

Rýchlo som sa rozbehla do chodby kde som sa obula a vybehla som z bytu. Rýchlo som sa ponáhľala domov.

***
Už som odomykala byt. Otvorila som dvere a zatvorila som ich za sebou. Vyzula som si boty. Jakub ktorý bol v kuchyni sa na mňa pozrel veľmi zvláštne. Skoro až vydesene. Deje sa niečo? Nič som sa ho nepýtala a vstúpila som do Dominikovej izby. Následne som hneď za sebou zatvorila dvere. To čo som videla ma skoro položilo na kolená. Všade bolo pohádzané moje oblečenie a moje veci. Dominik sedel s hlavou v dlaniach na posteli.

,,Čo-čo sa tu stalo?" Dostala som zo seba.

,,Se mně ještě ptáš co se stalo?! Kurvo jedna vypadni! Nechci tě už vidět!" Zahučal tak, že to museli počuť aj susedia.

,,Prosím?" Rozplakala som sa.

,,Jsi stejná jako ostatní! Jenom podvádí! Je mi z tebe špatně. Tohle je konec Aliso. Rozcházím se s tebou." Kričal a postavil sa z postele.

,,Č-čože? Ja by som ťa nikdy nepodviedla Dominik neblázni." Povedala som.

Celý môj život sa mi začal rúcať.

,,Vypadni! Slyšíš! Táhni!!" Zahučal a hodil po mne moju tašku, ktorú už zbalil.

Taška ma trafila do brucha a spadla na zem. V šoku som zostala pozerať. Vôbec neviem o čo tu vlastne ide. Ale nebudem ho prosiť. Chce aby som odišla tak pôjdem. Začala som si s hysterickým plačom zberať veci.

,,Dějel!" Zakričal.

Začala som si ich teda baliť rýchlejšie. Všetko som strčila do tašky.

,,Miloval jsem tě Aliso! Miloval chápeš?!" Zakričal.

Videla som mu v očiach slzy, čo som ešte nikdy pred tým nevidela. Došlo mi zo seba zle, že som toto spôsobila. Vôbec nechápem ako so mnou vôbec mohol byť.

,,Ja ťa stále milujem a budem ťa milovať." Povedala som.

,,Nikdy si mně nemilovala. Nevěřím ti!" Zakričal.

Chápem, že mi neverí. Má na to milión dôvodou. Bude mu bezomňa lepšie.

,,Bolo mi s tebou dobre Dominik. Nikdy na teba nezabudnem." Plakala som čím ďalej tým viacej.

Nechcela som ho opúšťať, ale náš vzťah už dlho nefungoval a mne neostalo nič iné. Bolelo to. Tak veľmi to bolelo, že som myslela že mi pukne srdce. Aj keď som vlastne zlomila srdce ja jemu. Nepodviedla som ho, ale svojím chovaním som ho zničila.

,,Kéž by jsem tě nepoznal. Bylo by mi líp." Povedal.

Prikývla som. Nech toho ľutuje, ale ja to nebudem nikdy ľutovať. Milujem ho. Nezmení sa to.

,,Prepáč za všetko čo som ti spôsobila. Nerobila som to naschvál." Hovorila som čistú pravdu.

Už ma poznáte. Klamať neviem.

,,Na to ti já můžu srát kurva! Si chodící katastrofa do prdele!" Musel ho počuť snáď celý panelák.

Jeho slová ma ranili a lámali mi srdce čím ďalej tým viac. Ale asi som si to zaslúžila. Tak veľmi sa mi nechce odtiaľto odísť. Zažila som tady svoje najkrašie obdobie svojho života.

,,Jdi už!" Zakričal.

Celého som si ho prehliadala. Snažila som si ho zapamätať. Jeho úžastné hnedé oči v ktorých by sa mohol človek topiť niekoľko hodín a do ktorých som sa zamilovala hneď ako som ich prvýkrát videla. Jeho pery, ktoré som mala tú možnosť ochutnať a nikdy nezabudnem na to ako chutia. Teraz by som najradšej za ním šla a pobozkala by som ho tak ako nikdy predtým, ale asi by ma potom už fakt zabil. Najradšej by som sa schovala do jeho teplej náruče a už nikdy sa ho nepustila. Je to úžasný chalan, nikdy naňho nezabudnem. Všetky moje chyby, ktoré som v tomto vzťahu narobila mu už prerástli cez hlavu a ja ho chápem.

,,Slyšíš?! Aliso táhni!" Zakričal znovu a ukázal na dvere.

Hodil po mne ešte jedno moje tričko, ktoré bolo vedľa neho na posteli. Tričko som rýchlo schovala do tašky a pozrela som sa naňho. Ešte nikdy nebol takýto naštvaný a zlomený. Svoju tašku som si prehodila cez rameno.

,,Zbohom Dominik." Povedala som.

,,Sbohem Aliso." Povedal a otočil sa mi chrbtom.

S plačom som vyšla z Dominikovej izby a zatvorila som za sebou dvere. V byte vládlo ticho. Chalani sedeli v obývačke a ani sa neodvážili pohnúť.

,,Rozlúčite sa so mnou?" Povedala som tak potichu, že som sa čudovala, že mňa vôbec počuli.

Všetci sa zdvihli a prešli ku mne. Ako ku prvému som prešla k Jakubovi.

,,Vážně jsi ho podvedla?" Spýtal sa.

,,Nie. Nepodviedla. Ale nechám ho v tom. Náš vzťah už nefungoval. Bude to takto asi lepšie. Aj vám bude lepšie bez chodiacej katastrofi." Povedala som a Jakuba som objala.

,,Budeme se výdat, že jo?" Spýtal sa Hasan keď som pustila Jakuba.

,,Nie." Odsekla som a rýchlo som ho objala.

Vyobjímala som všetkých.

,,Budeš nám chybět Sněhurko. I Dominikovi." Povedal Jakub.

,,Vy mne tiež." Povedala som a zotrela som si rukami slzy.

Obula som si svoje tenisky a rýchlo som vybehla von. Bolo mi to tak strašne ľúto. Nechcela som ho opustiť, ale musela som. Musela.