Mix emocí✨

3.

Ráno som sa zobudila na krik svojej matky. Ako každé ráno.

,,Alisa!" Kričala ďalej.

,,Už idem!" Odkričala som a vyhrabala som sa z postele.

Moje kroky smerovali dolu po schodoch. Našťastie môj nevlastný otec nebol doma. Nemám ho rada. Mamu podvádza a mňa niekoľkokrát udrel. Samozrejme, že mama o ničom nevie. Pre ňu som zlá ja a on je ten najlepší človek na svete. Pýtate sa prečo už odtiaľto dávno nevypadnem? Kebyže môžem tak už som dávno preč. Ale mama ma tu drží. Nikde by ma nepustila. Je to tu čisté peklo. Potrebujem zmenu! Chcem byť už konečne šťastná! Kričí moje vnútro. To čo chcem, ale ja samozrejme nikoho nezaujíma. Kvôli mojej mame som stratila aj všetkých mojich kamarátov. Nikde ma nepúšťala a tak sa zo mňa stal absolútne nespoločenský človek. Som strašne uzatvorená a keď už sa niekomu otvorím tak to znamená, že mu fakt verím.

,,Ano mami?" Povedala som keď som prišla do kuchyne odkiaľ na mňa mama volala. Oprela som sa o kuchynskú linku.

,,Idem dnes ráno do práce a keď sa vrátim tak tu bude všade povysávané,utretý prach a umy aj okná." Vymenovala mi veci čo mám dnes urobiť ako každé ráno.

,,Jasné." Povzdychla som si.

,,A Lukáš príde z práce. Uvar mu obed." Povedala a zmyzla z kuchyne. Už som počula iba buchnutie vchodových dverí.

Vzdychla som si a pustila som sa do varenia obedu pre maminého milovaného Lukáša. Niekoľkokrát sme sa už kvôli nemu sťahovali. Vlastne kvôli jeho práci. Teraz sme už pol roka v Pardubiciach.

Keď som dovarila obed tak som sa pustila do vysávania. Vysávam skoro každý deň, ale mojej mame sa to ajtak zdá málo. Potom som sa pustila do utierania prachu. Na umývanie okien som sa vykašlala pretože som ich umývala včera. To si mama všimnúť nemôže. Krátko poobede som počula buchnutie dverí čo znamenalo príchod mojej mladšej nevlastnej sestri Lauri. Nemáme sa rady. Je to proste namyslená krava ktorá chodí v ružových šatách.

,,Čau krávo. Hádej co?" Povedala svojím pisklavým hlasom a namierila si to ku mne.

,,Lukáš ti kúpil nové šaty?" Povedala som otrávene a pozerala som sa do jej zmalovanej tváre.

,,Ne. Největší fešák ze školy mně pozval na rande." Zapišťala. Chudák ten chalan. Vôbec nevie do čoho sa namočil.

,,Závidíš mi co? Tebe nikdo nikdy nebude chtít. Jseš hnusná narozdíl ode mně." Povedala a otočila sa.

Odkráčala si to rovno do svojej ružovej izby. Hneď na to sa zase zabuchli vchodové dvere a to znamenalo príchod Lukáša. Čiže môjho nevlastného otca. Najradšej by som rýchlo zdrhla do svojej izby a čakala kým bude noc a všetci budú spať. Aby som mohla konečne zase vypadnúť. Dosť často okolo druhej ráno chodím preč z tejto hnusnej zbohatlej štvrti. Lukáš je bohatý takže bývame vo veľkom luxusnom dome. Radšej by som bývala niekde sama v malom byte ako tu s nimi a každý deň znášala to čo tu znášam.

Po pretrpení tohoto ďalšieho hrozného dňa som sa vytratila z domu ako každú noc/ráno. Vždy chodím medzi paneláky do nejakej chudobnej štvrte kde sa väčšinou schovávajú feťáci. Asi sa pýtate či sa nebojím. Hej bojím, ale už som si zvykla chodím tu takto dosť často. Nejedenkrát na mňa niečo opitý chalani pokrykovali, ale vždy ich ignorujem. Chodím na garáž číslo sedem. Neviem komu tá garáž patrí. Jedenkrát som si sem sadla a už to robím skoro každý deň. Niekedy mi to nevýde pretože zaspím. Liezla som hore po rebríku. Ten rebrík vždy robí straštný rachot keď po ňom leziem a vždy sa bojím, že so mnou spadne. Našťastie sa udržal a ja som sa postavila na strechu garáže. Sadla som si a nohy som spustila dolu. Konečne zase môžem byť sama. Otočila som hlavu doprava a uvidela som nejakého chalana ktorý sedel na streche tak o tri garáže ďalej odo mňa. Vidím ho tu prvý raz. Nikdy som ho ru nevidela. Keď si všimol, že sa na neho pozerám tak otočil hlavu na druhú stranu a napil sa z fľaše ktorú mal pri sebe. Nasadil si na hlavu kapucu. Snažila som si ho poriadne prehliadnuť, ale boužiaľ bol veľmi ďaleko. Celkom ma štvalo, že tu niesom úplne sama. Samozrejme, že som tu sama ani nikdy nebola, ale toto je niečo iné. Ten chalan sa otočil znovu ku mne. Asi si musel hovoriť prečo tak pozerám. Chlapče našiel si si zlé miesto na to byť sám. Toto už je moje. Hovorila som si v duchu a odvrátila som od neho pohľad. Ajtak zajtra už nepríde. Po chvíľke sa zdvihol a zliezol dolu. Odišiel a ja som sa konečne uvoľnila. Ľahla som si na strechu a pozorovala som hviezdy.

Máte tu ešte ďalšiu časť💜. Ďakujem za hlasy na predošlej časti. Vážim si toho.
Dnes by som Vám dala ešte jednu časť chcete?✨