Mix emocí 2✨

1.

Práve som prišla z práce domov. Vyzula som si svoje vysoké lodičky a kabelku som si položila na komodu v chodbe. Dala som si dolu svoje čierne sako a povesila som ho na háčik. Namierila som si to do kúpeľne kde som sa postavila pred zrkadlo. Svoje čierne vlasy, ktoré som mala v drdole som si rozpustila a nechala som si ich voľne padať na ramená. Upravila som si svoju bielu košeľu a čiernu sukňu. Umyla som si ruky a vyšla som z kúpeľne. Namierila som si to do kuchyne.

,,Všechno nejlepší!" Vykríkol na mňa môj priateľ a do rúk mi strčil puget ruží.

,,Ďakujem." Silno som ho objala a pobozkala som ho.

,,Moc ti to sluší lásko." Povedal.

Usmiala som sa naňho a znovu som ho pobozkala. Ruže som dala do vázy. Dnes mám dvadsaťdva rokov. Za posledný rok a pol som veľmi dospela. K minulosti sa už nevraciam. Vo svojom živote sa cítim úžasne.

,,Ještě tohle je pro tebe Aliso." Povedal a do ruky mi vložil menšiu krabičku.

S úsmevom som ju otvorila. Bola v nej nádherná retiazka.

,,Tá je nádherná." Povedala som a obtočila som mu svoje ruky okolo jeho krku.

,,Ne tak jako ty." Pobozkal ma na pery.

Retiazku mi pripol. Bola fakt nádherná.

,,Jak jsi se mněla dnes v práci?" Spýtal sa.

,,Dalo sa." Mykla som plecami.

Pracujem v jednej firme kde mi môj dokonalý priateľ vybavil miesto.

,,Čo máme dnes v pláne?" Spýtala som sa ho a sadla som si mu do lona.

,,Můžeme jít třeba nakupovat nebo co by si chtěla dělat?" Spýtal sa ma.

Jasné zase nakupovať.

,,Čo tak si ísť niekde sadnúť a pozerať sa na hviezdy?" Spýtala som sa ho.

Z práce chodíme obaja neskoro a už bude za chvíľu tma. Nebola som sa na hviezdy pozerať vyše roka. Naposledy s...

,,To je nuda." Vyrušil ma z premýšľania.

,,Dobre nevadí. Zavolám Sofii či by so mnou niekam nezašla." Povedala som.

Sofia vie vždy vymyslieť dobrý program. Začal mi zvoniť telefón. Vyzváňa mi celý deň keďže mi všetci gratulujú k narodeninám.
Tentokrát to bola Nataša.

,,Ahoj Nat." Povedala som a postavila som sa z môjho priateľa.

,,Ahoj Alli. Všechno nejlepší!" Zapišťala do telefónu.

,,Ďakujem moc." Zasmiala som sa.

,,Kéž by jsi tu byla a mohla bych tě obejmout." Povedala.

Aj mne chýba. Za tú dobu sme sa videli iba zopár raz. Keďže ja bývam v Prahe a ona v Pardubiciach.

,,Hej aj mne chýbaš." Povedala som.

Začala som chodiť po obývačke.

,,Všechno nejlepší Sněhurkooo!" Počula som niekde vzadu.

To oslovenie Sněhurko vo mne vyvoláva spomienky. Vždy keď si na to spomeniem...

,,Ďakujem Hasí." Povedala som.

,,No co? Jak se máš?" Spýtal sa.

,,Hej ide to." Povedala som.

,,Právě jsme s Pepou přemýšleli jestli by jsme tě někdy nepřijeli navštívit." Povedala Nataša.

,,Mohli by ste niekedy prísť. Vždy máte u mňa dvere otvorené." Usmiala som sa.

,,Dobře ještě se dohodneme. Užívej narozeniny." Povedal Hasan.

,,Jasné majte sa." Povedala som.

,,Čáu!" Povedali naraz a hovor zrušili.

,,Kdo to byl?" Spýtal sa ma môj priateľ.

,,Nataša s Hasanom." Povedala som.

Prikývol. Prišla som k nemu a objala som ho.

,,Miluju tě." Povedal.

,,Ja milujem teba Patrik." Povedala som a pobozkala som ho.

Zrazu niekto zazvonil.

,,Čakáme niekoho?" Spýtala som sa.

Patrik mykol plecami. Šla som otvoriť. Hneď ako som dvere iba pootvorila tak ich niekto rozrazil a do bytu vstúpila moja šialená kamarátka Sofia.

,,Nazdar oslávenkyně!"Zakričala a stiahla ma do objatia.

,,Čauu." Zasmiala som sa a silno som ju objala.

,,Pojď jdeme tě nachystat." Povedala a tiahla ma do mojej a Patrikovej ložnice.

,,Kam?" Spýtal som sa nechápavo.

Sofia sa pozdravila s Patrikom a vtiahla ma do ložnice kde za nami zatvorila.

,,Přece na tvojí oslavu!" Zapišťala.

,,Počkať akú oslavu?" Spýtala som sa zaskočene.

Oslavu niee.

,,No tvojí! Už je všechno nachystaný uvidíš bude to super!"Povedala a posadila ma za stôl na stoličku.

Pred stolom som mala obrovské zrkladlo.

,,Koho všetko si pozvala?" Spýtala som sa.

,,No bude tam tvůj milovanej přítel, já, Lucka, Lukáš,Lenka a Timo. Chtěla jsme pozvat i ty dva z Pardubic ale to by bylo zbytečně komplikovaný." Povedala.

Fu. Vydýchla som si. Som rada, že ich nepozvala. Snažila som sa čo najviac vyhýbať stretnutiu Hasana a Nataši, pretože sú v kontakte s mojím bývalím za, ktorým som urobila už hrubú čiaru. Je pravda, že mi o ňom už rok a niekoľko mesiacov nehovorili, ale ajtak je to divné. Samozrejme on nevie,že som s nimi v kontakte inak by ich pretrhol. Na jeho výbušnú povahu sa nedá zabudnúť.

,,Okej." Povzdychla som si.

,,Neboj bude to úžasný!" Zapišťala.

Prikývla som a usmiala som sa na svoj odraz do zrkadla. Sofie ma najprv odlíčila a potom ma znovu nalíčila.

,,Svlíkni si tyhle formálny handry a obleč siii..." začala sa mi hrabať vo skrini.

,,Tyhle šaty." Povedala a hodila po mne biele šaty.

Prezliekla som si ich a postavila som sa pred zrkadlo. Sedeli mi.
Pekne obťahovali moju postavu. Boli tesne nad kolená.

,,Páni moc ti sluší." Povedala.

Usmiala som sa na ňu.

,,Tak pojď jdeme všichni už čekají. I Patrik tam už šel." Povedala a tiahla ma zase von z ložnice.

Na chodbe som si obula vysoké lodičky a spoločne so Sofiou sme sa rozišli preč.

****

Vstúpili sme do Sofiiného bytu. Hneď ako som vstúpila do obývačky tak niekto na mňa vystrelil konfety.

,,Všechno nejlepší!" Zakričali na mňa moji najlepší kamaráti a začali mi gratulovať.

,,Ďakujem vám veľmi.Lepších kamarátov som si ani nemohla želať." Povedala som keď som si od všetkých rozbalila darčeky.

Všetci sa na mňa usmievali od ucha k uchu. Do obývačky vstúpil Patrik s tortou na ktorej bolo číslo dvadsaťdva. Sfúkla som sviečky a želala som ti to najmenej čo som mohla.

Byť šťastná aj naďalej.

Moje narodeniny sme oslávili naozaj brutálne. Milujem svojich kamošov a svojho priateľa. Po dlhej dobe som šťastná vo svojom živote a dúfam, že to tak bude aj naďalej.

Ahojte✨❤️
Konečne Vás vítam pri pokračovaní príbehu Mix emocí. Dúfam, že sa Vám pokračovanie bude páčiť tak isto ako prvá kniha😃.
Tak užite si čítanie.
Vaša Em🖤✨