Mix emocí 2✨

25.

,,Vezmeš si mě?" Spýtal sa.

Áno? Nie? Nevedela som čo robiť. Veď som ho podviedla. Kebyže to vie tak si ma nebude chcieť nikdy vziať.
Vtedy som si uvedomila, že ja si ho vziať nechcem. Nechcem si vziať jeho. Milujem predsa Dominika. Ani som nikdy neprestala, ale uvedomila som si to až teraz.

,,Alli je ti dobře?" Spýtal sa Patrik, ktorý predo mnou kľačal a čakal na moju odpoveď.

Nebolo mi dobre. Bolo mi priam strašne.

,,Patrik prepáč, ale ja...ja si ťa nemôžem vziať." Dostala som zo seba.

V momente sa jeho usmievavá tvár zmenila na naštvanú a nechápavú zároveň. Rýchlo sa postavil.

,,Jak jako nemůžeš?! Proč?!" Zakričal.

Mám mu to povedať alebo nie?

,,Ja..som ťa podviedla." Povedala som s roztraseným hlasom.

Na to som ucítila štiplavú bolesť na pravom líci. Oprela som sa o stôl a dlaňou som si chytila líco. Spustil sa mi plač. Nikdy som si nemyslela, že ma dokáže udrieť.

,,S Dominikem, že jo děvko?! Co si o sobě myslíš?!" Kričal ďalej.

Bála som sa ho. Chcela som zutekať, ale stála som tam ako prikovaná. Hlava sa mi krútila a ja som si naozaj myslela, že každú chvíľu skončím na zemi.

,,Tohle jsem si nezasloužil!" Zakričal.

Mykla som zo sebou a začala som pred ním cúvať. Stále som si držala líco kde mi dal facku.
Znovu sa ku mne priblížil a chytil ma silno za zápästie.

,,Nechaj ma." Povedala som s plačom a snažila som sa mu vytrhnúť.

,,Vypadni! Táhni!" Zakričal a odždúrol ma tak, že som silno narazila do steny.

,,Ale nemysli si, že to nechám jenom tak. Udělám ti ze života peklo." Povedal.

Neveriacky som sa naňho pozrela. Si toho schopný? Ja som ti verila.

,,Zničíme tě! Tebe i toho feťáka!" Zakričal a znovu sa ku mne priblížil.

Na nič som nečakala a rozbehla som sa do spálne kde som si začala baliť všetky svoje veci. Neviem kam pôjdem a absolútne neviem čo budem robiť. Do tašky som si nahádzala najdôležitejšie veci. Všetko ostatné som tam nechala. Vyšla som zo spálne a narazila som do Patrika.

,,A teď si jako myslíš, že tě nechám jen tak odejít?" Spýtala sa.

,,Čo ešte chceš? Veď si ma vyhodil." Povedala som a snažila som sa ho obísť.

,,Říkal jsem, že ti udělám ze života peklo." Povedal a zachytil ma.

,,Pusti ma!" Začala som zo sebou mykať zo strany na stranu.

Chcem odtiaľto vypadnúť. Hneď!
Nakoniec sa mi podarilo vytrhnúť sa mu. Rýchlo som si nazula boty a schmatla som svoju bundu. Zabuchla som rýchlo za sebou dvere a utekala som preč. Ani som si nestihla zaviazať šnúrky na teniskách. Divím sa, že som sa tam niekde nestrepala. Dolu som nasadla do svojho auta. V aute som si obliekla bundu a naštartovala som. S plačom som vyštartovala. Nevedela som kam ísť. Zase mi ostáva Nataša. Prudko som zabočila k tomu paneláku. Ešte pred pár dňami som hovorila, že ma tam nikto doprovolne nedostane a teraz tam utekám. Som ja vôbec normálna?
Zaparkovala som pred ich panelákom a vystúpila som von. Tašku som v aute nechala. Pribehla som k ich vchodu a zazvonila som.

,,Ano?" Ozval sa Natašin hlas.

,,Alisa." Povedala som roztraseným hlasom.

Stále sa mi chcelo plakať a nedokázala som to zastaviť. Ozval sa bzučiak a ja som teda otvorila vchodové dvere. Vybehla som schody a zaklopala som. Hneď sa mi otvorili dvere v ktorých stála Nat. Celú si ma prezrela. Musela som vyzerať strašne. Bola som urevaná, líčenie som mala rozmazené, mala som na sebe sukňu a k tomu tenisky, ktoré boli ešte aj rozviazané.

,,Pane bože Alli co se stalo?" Spýtala sa.

Hodila som sa jej okolo krku a znovu som sa rozplakala.

,,Zlatíčko nebreč." Povedala a zabuchla za mnou dvere.

,,Alli co se stalo?" Pýtala sa ma stále dokola, ale ja som jej neodpovedala.

Revala som a revala. Bola som vyčerpaná zo všetkého. Proste som už nevládala. Do chodby prišiel ešte niekto ďalší. Nevidela som kto, pretože som mala hlavu zaborenú v Natašinom pleci.

,,Pojď všechno mi povíš." Povedala Nat a odtiahla sa odo mňa.

Zdvihla som hlavu a zotrela som si slzy. Na prstoch mi ostala maskara. Super musím fakt vyzerať strašne. Ten kto prišiel do chodby bol Jakub. Pozeral na mňa so zvrašteným obočím.

,,Si v pořádku?" Spýtal sa a chytil ma za rameno.

Zakrútila som hlavou. Nat ma začala ťahať do jej a Hasanovej izby. Zatvorila za nami dvere. Posadila ma na posteľ a sadla si vedľa mňa.

,,Tak mluv. Co se stalo?" Spýtala sa a objala ma okolo ramien.

,,Patrik ma požiadal o ruku." Povedala som.

,,A?" Spýtal sa.

,,Povedala som, že si ho nemôžem vziať, pretože som ho podviedla. On..dal mi facku a povedal, že mi zo života spraví peklo. Aj Dominikovi." Povedala som.

,,Bože Alli. Si v pořádku?" Spýtala sa a stiahla ma do objatia.

,,Zdrhla som od neho." Povedala som.

,,Udělala si dobře. Všechno bude dobrý neboj." Hladila ma po chrbte.

,,Nat ja ho stále milujem." Povedala som.

,,Koho?" Spýtala sa.

,,No Dominika." Povedala som.

,,On tebe taky Alli. Řekni mu to. Budete zase šťastný spolu." Povedala.

Odtiahla som sa od nej.

,,Ja neviem Nat." Povedala som.

,,Alli trápíte se jeden bez druhého." Povedala a pohladila ma po vlasoch.

,,Podľa mňa nám to už nebude fungovať." Povedala som.

,,Ale bude. Dominik je teď někde pryč. Až se vrátí mu všechno povíš jo? Nebudeš už strácet čas." Povedala.

,,Dobre." Jemne som sa usmiala.

Poviem mu to. Všetko. Som rozhodnutá. Nat má pravdu.

,,Super. Pojď dám tě do pořádku." Povedala a zaviedla ma do kúpeľne, kde ma posadila na vaňu.

Začala ma odličovať.

,,Máš to tu dost červený. Bolí tě to ještě?" Spýtala sa a prešla mi opatrne po pravom líci.

,,Celkom hej." Prikývla som.

,,Bože Alli je mi to tak líto. To muselo být strašný." Povedala.

Nič som jej na to nehovorila. Nat mi odlíčila tvár a vlasy mi zaplietla do vrkoču. Bola som rada, že mám takúto dobrú kamarátku. Stála pri mne v dobrom aj v zlom.
Vyšli sme spolu z kúpeľne a zrovna v tom prišiel Dominik s tou Veronikou, ktorú si veľmi dobre pamätám. Vzkypela vo mne zlosť. Práve som sa mu chystala povedať, že ho stále milujem a on si sem privedie druhú? Prekvapene na mňa pozeral. Kašlem na to. Už na všetko. Zobrala som sa a odišla som do chodby kde som sa obula a schmatla som bundu.

,,Alli počkej!" Počula som ešte Natašu, ale to už ja som bežala dolu schodmi.

Prečo tá láska tak bolí?