Mix emocí 2✨

27.

*Po pol roku*

Práve som zaparkovala vo štvrti Pardubíc kde som bola asi tak jedenkrát. Všade boli nádherné bytovky. Vystúpila som z auta a zamkla som ho. Rozhliadla som sa okolo seba a pred sebou som videla vysokú postavu. Mojého úžasného priateľa. S úsmevom som sa k nemu rozišla. Tiež sa na mňa usmieval. Na hlave mal kapucu ako vždy a ruky mal strčené hlboko vo vreckách.

,,Ahoj babe." Povedal keď som bola už pri ňom.

,,Ahoj." Do široka som sa usmiala a ruky som mu omotala okolo jeho krku.

Dala som mu dolu kapucu a pobozkala som ho. Svoje ruky položil na môj pás.

,,Chýbal si mi." Povedala som do bozku a potom som sa odtiahla.

,,Ty mě taky. Celej den jsem byl ve studiu a chce se mi spát." Povedal.

Zasmiala som sa a znovu som ho pobozkala.

,,Tady to je?" Odtiahla som sa od neho a znovu som sa rozhliadla okolo seba.

,,Jo. Přesně tahle bytovka třetí poschodí." Ukázal na bytovku pred nami.

Áno presne tak. Dominik sa pred pár týždňami rozhodol, že si spolu kúpime byt. Hľadali sme už niekoľko týždňou a zatiaľ sme nič nenašli. Už sme boli celkom z toho zúfalí.

Z tej bytovky vyšiel starší pán, ktorý sa nám hneď predstavil a byt nám poukazoval. Ten byt bol naozaj nádherný. Vždy som taký chcela. Mal veľkú nádhernú kuchyňu, ktorá bola spojená s obývačkou. Kúpeľňa, ktorá mala vaňu aj sprchový kút. Potom tu bola jedna spálňa a decká izby ale tu by sme to mohli zatiaľ využiť ako pracovňu alebo niečo také. A nakoniec tu je aj nádherný veľký balkón.

,,Tak co na to říkáš?" Spýtal sa ma Dominik, ktorý ma celú dobu držal za ruku a usmieval sa ako slniečko.

,,Ten byt je nádherný. Vedela by som si predstaviť bývať tu." Povedala som.

,,Bereme ho?" Spýtal sa.

,,Berieme." Kývla som nadšene.

,,Dobře tak to stačí jen tady podepsat a byt je váš." Povedal ten pán a už strkal Dominikovi do ruky pero.

Dominik podpísal zmluvu a dal do ruky pero mne.

,,To mám podpísať aj ja?" Spýtala som sa nechápavo.

,,No jasně. Bude to náš byt né můj." Povedal Dominik.

Usmiala som sa a podpísala som sa hneď vedľa neho.

,,Byt je váš." Povedal ten pán a Dominikovi dal do ruky kľúče.

,,Mějte se naschledanou." Povedal.

,,Děkujeme naschle." ,,Dovidenia." Povedali sme s Dominikom naraz.

,,Takže teraz už je to oficiálne naše?" Spýtala som sa Dominika.

,,Jo." Prikývol.

Na tvári sa mi rozlial úprimný úsmev.

,,Milujem ťa." Povedala som.

,,Já tebe taky Sněhurko moje." Dal mi bozk do vlasov.

,,No Jdeme to oslávit a oznámit klukům ne?! Konečně se budeme stěhovat zlato!" Zakričal s úsmevom.

,,Tak poď." Začala som ho so smiechom ťahať teraz už z nášho nového bytu.

Zamkli sme za nami a spoločne sme vyšli z bytovky.

,,Musíš řídit ty?" Spýtal sa Dominik.

Neviem prečo, ale neznáša keď ideme mojím autom a šoférujem ja.