Mix emocí 2✨

13.

Nataši som zašla pre tehotenský test. Potom som sa vrátila späť do bytu.

,,Hele co vy dvě tady vyvádíte?" Spýtal sa ma Jakub keď som čakala pred kúpeľnou, pretože Nat si zrovna robila ten tehotenský test.

,,Nič." Povedala som.

Jakub sa na mňa pozrel spod prižmúrených viečok.

,,Fakt?" Spýtal sa.

,,Ježiš Kubo fakt." Zasmiala som sa.

,,Ty si sa nezmenil ako pozerám. Stále rovnako zvedavý." Usmiala som sa naňho.

,,Hahaha vtipný." Urazil sa.

,,A stále si urážlivý." Začala som sa smiať.

,,Jasně!" Odkričal mi a zmizol do obývačky.

Zrazu sa otvorili dvere od kúpeľne a ja som skoro spadla dovnútra keďže som bola opretá o dvere.
Rýchlo som sa otočila na Natašu.

,,Tak čo?" Spýtala som sa.

,,Planý poplach. Nejsem těhotná." Povedala.

Vydýchla som si.

,,Tak vidíš." Povedala som.

Nat vyzerala, ale dosť smutne.

,,Čo je?" Spýtala som sa jej.

,,Já už jsem se začínala na to dítě těšit." Do oči sa jej natlačili slzy.

,,Aww zlatíčko poď sem." Silno som ju objala.

Prišlo mi jej ľúto.

,,Porozprávaj sa s Hasanom možno bude chcieť dieťa." Povedala som.

,,Nebude." Povedala.

,,Ale bude." Povedala som.

Niesom si istá, ale kto vie? Možno hej. Hasan Natašu miluje a pochybujem, že by chcel v živote iné dievča. Ajkeď na dieťa ešte nie je asi pripravený.
Všimla som si Dominika,ktorý vstúpil do chodby kde som sa objímala s Natašou. Pozrel sa na nás so zvrašteným obočím. Nat sa odo mňa odtiahla a zotrela si slzy. Vpíjala som sa do Dominikových očí. Bože tie oči.

,,Vy dva by jste se měli promluvit." Povedala Nat.

,,Nie." ,,Ani mě nehne." Povedali sme s Dominikom naraz.

Aspoň v niečom sa zhodneme.

,,Pěkně se promluvíte a bez vzteku. Nemáte to mezi sebou vyřešený tak to dořešte." Povedala Nat.

Má pravdu, ale nechcem veľmi s ním hovoriť.

,,Nechci s ní mluvit." Povedal Dominik.

Bože ten je zase nepríjemný. Keď je takýto na všetkých tak fakt nechápem ako to s ním môžu vydržať. Nat nás začala tlačiť do Dominikovej izby. Zatlačila nás dovnútra a vytiahla kľúč z dverí. Rýchlo zabuchla dvere.

,,Nie! Nat!" Zakričala som a snažila som sa otvoriť dvere.

Zbytočne. Zamkla.

,,Počkaj až keď výjdem von!" Zakričala som a rukou som buchla do dverí.

Mohla ma tu s ním zamknúť? Otočila som sa na Dominika, ktorý sa na mňa chladne pozeral. Mal kruhy pod očami a vyzeral, že nemôže spávať.
Čo teraz? Čo mám hovoriť? Na sucho som prehltla. Začala som sa obzerať po Dominikovej izbe. Má trochu popresúvaný nábytok, ale inak sa tu nič nezmenilo. Dominik si zatiaľ prehliadal mňa. Otočila som sa späť na neho a začala som si ho prehliadať tiež. Veľmi sa nezmenil. Je stále rovnako pekný. Ale obávam sa, že už nie je ten Dominik, ktorého som milovala.
Zrazu sa postavil a prešiel tesne ku mne.