6.

1.3K 46 6
                                    

,,Takže ty jsi teď žila skoro rok a půl v Praze?" Spýtala sa ma Laura.

Sedeli sme v kaviarni a rozprávali sme sa.

,,No rok." Prikývla som a napila som sa zo svojej kávy.

,,A si ještě furt s Dominikem?" Spýtala sa.

Na sucho som prehltla.

,,Nie." Zakrútila som hlavou.

,,Už rok a pol nie." Povedala som.

,,To mi je líto. Co se stalo?" Spýtala sa.

,,Nechcem o tom hovoriť, ale teraz som šťastná. Mám priateľa Patrika a máme sa super." Povedala som.

,,Tak to je úžasný. To jsem moc ráda." Povedala a usmiala sa na mňa.

,,A ty čo? Máš niekoho?" Spýtala som sa jej.

,,Jo mám. Už jsme spolu rok." Povedala.

,,Tak super. A..a čo mama?" Spýtala som sa.

Nevidela som ju tiež takmer dva roky. Neozvala sa mi a ani ja jej.

,,No s tátou jsou furt spolu, ale já tam už nebydlím. Mají se furt stejně. Ale určitě olitovala, že tě téhdy vyhodila." Povedala.

,,Tak čo už. To už je dávno za mnou. Bolo to síce hrozné obdobie môjho života, ale mám sa lepšie." Povedala som.

Ešte potom k tomu rozchod s Dominikom. Bolo to najhoršie obdobie môjho života. Musela som sa postaviť na vlastné nohy a bolo to ťahšie než som si myslela. Našťastie mám toto už za sebou.

,,To jsem moc ráda." Povedala.

V tom mi prišla správa od Patrika, že kde som, že mám prísť domov. Je dosť háklivý na to kedy chodím domov a potom robí zbytočné scény.

,,Už musím Lauri. Veď si zavoláme hej?" Hodila som na stôl peniaze a začala som si zberať veci.

,,Jasně dobře." Povedala.

,,Dobre ahoj." Zakývala som jej.

,,Čau." Usmiala sa.

Vyšla som z kaviarne a šla som do nového domova. Začalo pršať takže ja som kompletne zmokla. Prechádzala som okolo paneláku kde som kedysi bývala s chalanmi. Zastavila som sa. Nahrnuli sa mi slzy do očí už iba keď som sa na ten panelák pozrela. Bohvie či tu vôbec ešte bývajú. Zdvihla som hlavu k oknu kde som pred rokom a pol ešte spávala. Svietilo sa tam. Povzdychla som si a radšej som zdrhla preč.

****

,,Som domá!" Zakričala som a silno som buchla vchodovými dverami.

,,Mohla si mi zavolat přišel bych pro tebe." Povedal Patrik keď si všimol aká som mokrá.

Mávla som nad tým rukou a namierila som si to rovno do kúpeľne kde som za sebou zamkla. Spotené oblečenie zo športovej tašky som hodila do koša na prádlo. Zhodila som zo seba všetko oblečenie a vliezla som si do sprchy. Pustila som na seba teplú vodu aby sa mi uvoľnili svaly. Po dlhšej sprche som vyšla som a obliekla som sa do pyžama. Odlíčila som sa a vlasy som si zviazala do rozcuchaného drdolu.
Vyšla som z kúpeľne. Asi by som mala niečo zjesť. Prechádzala som cez obývačku kde sedel Patrik.

,,Nezlob se na mně lásko." Povedal.

Prešla som k nemu a sadla som si na neho obkročmo.

,,Veď ja sa nehnevám." Povedala som a pobozkala som ho.

,,Miluju tě." Povedal.

,,Ja teba." Usmiala som sa naňho a postavila som sa z neho.

Šla som si spraviť večeru. Urobila som si hrianky s maslom a zeleninou.

,,Chceš aj ty?" Spýtala som sa Patrika.

,,Ne děkuju jedl jsem." Povedal.

Prikývla som a tanier s jedlom som si zobrala do obývačky. S Patrikom sme si pustili film.

****

Zajtra mám stretnutie s nejakým chlapom v Caffetterii kvôli práci. Neviem prečo si ten chlap vybral zrovna Caffetteriu,ale tak čo mám robiť. Viem, že chalani tam sú skoro každý deň. To si tiež pamätám. Nechcem tam ísť, ale nič iné mi neostáva.

,,Zajtra mám stretnutie z práce v Caffetterii." Povedala som Patrikovi.

,,Supr."Povedal nezaujato a pozeral ďalej do počítača.

,,Bojím sa." Povedala som.

Na to mi neodpovedal. Pochybujem, že ma vôbec počul.

,,Halo! Počúvaš ma?!"Zakričala som.

,,Hm." Povedal.

Nepočúva ma jasné.

,,Patrik! Počúvaš ma vôbec?! Vieš čo som povedala?" Spýtala som sa.

,,Co? Ne Promiň." Otočil sa na mňa.

,,A co si říkala?" Spýtal sa.

,,Ale nič." Povzdychla som si a odišla som do spálne.

Toto je taká nudná a o ničom kapitola preto Vám dnes vydám ešte jednu, ktorá už bude zaujímavejšia😏✨🖤.

A čo hovoríte na Designer flow od Jakuba? Za mňa dokonalé🔥.

Mix emocí 2✨Where stories live. Discover now