To, čo sa nikdy nemalo stať

Kapitola 1 / časť 1.

O rok neskôr

Joy

Slovensko, vila Fordovcov

Piatok 28/ jún /2024

Neznášam ráno! Teda skôr vstávanie z postele, pre moje telo je táto raňajšia aktivita veľmi náročná. A navyše mi ten budík lezie na nervy. Stále dokola tá istá melódia, už minimálne po dvestodvadsiatykrát. Pravdaže sa to nedá nazvať melódiou, keď to stále pípa a človeka štve, že ten krám nedokáže vypnúť. Ale to iba v mojom prípade, lebo mám v izbe bodrel ako v tanku a neviem kde sa tá vec nachádza, takže ho nemôžem vypnúť. No nevadí.

Vytrepem sa z postele a pokúšam sa ho nájsť. Popravde je únavné hľadať budík, ktorý pípa niekde uprostred tohto bordelu. Musím si tu upratať a keď sa ďalšie ráno zobudím len ho vypnem a budem mať pokoj. Našťastie, do školy vstávam poslednýkrát tento školský rok. Je 26. júna, čo znamená koniec školy. Konečne už môžem vyhodiť tú ohavnú vec, čo ma neustále ničí. Najlepšie bude ak poletí von oknom.

Inak, dobrý nápad, mohla by som otvoriť okno, lebo je tu nejaký neidentifikovateľný smrad. Zaujímalo by ma, čo za zver tu zomrelo tentokrát. Minule to bola myš a predtým nejaký vták na streche. Nerozumiem, prečo všetky zvieratá, tak veľmi obľubujú umieranie v mojej izbe. Možno to bude mnou. Akože, ja milujem zvieratká a ony mňa, dobre myši a vtáky obzvlášť nie, ale aj tak všetko, čo sa ku mne priblíži buď ochorie, alebo v tom horšom prípade zdochne. Mali by dať zákaz priblíženia zvierat ku mne. Bolo by to kruté, ale nikto by nezomieral tak rýchlo. Dobre, už som ticho ohľadom tejto morbídnej témy, nechceme si predsa pokaziť posledný deň v škole.

Ozaj, teraz ma napadlo, čo keď ten divný pach pochádza zo mňa? Ale tak strašne smrdieť nemôžem. Či? Pravda je, že sme včera boli na večierku a nebola tam bohvie aká vôňa, ale nesmrdí to tu po cigaretách, alkohole a podobných veciach. Veď to všetci poznáme. Určite mi napáchli aj veci a vlasy. Čuchnem k vlasom a existuje iba jeden výraz pre tento smrad. Fuj! Veci ma až tak veľmi nezaujímajú ako vlasy. To znamená, že sa budem musieť osprchovať ešte predtým, ako pôjdem do školy.

A ešte späť k večierku, teda nedá sa to nazvať večierkom, to je nám všetkým jasné. Bola to „ožran párty" v plnom prúde. Zo začiatku to síce vyzeralo nevinne, ale všetci vieme ako končia koncoročné štvrtácke večierky. Maturanti robia dobré párty, ale mne bolo nejako moc zle, tak som odišla niečo po polnoci. Ani neviem kto všetko tam bol. Viem, že moji súrodenci, a preto sa ani zďaleka nebudem čudovať, ak pôjdem do školy jediná z našej famílie. Vlastne by ma ani neprekvapilo, kebyže chýba polka školy. A už si vôbec nemyslím, že by to učiteľov nejako prekvapilo, lebo všetci poznajú pravdu.

Bože je toto možné? Znovu to začalo zvoniť. Nech mi tá vec dá už konečne pokoj! Och joj, kde si ty špina! Ja ti ukážem, keď ťa nájdem.

Potom, čo som opäť prehádzala všetky veci v svojej izbe, som ho našla na poličke vedľa stolíka. Toto je dôkaz, že som poriadne slepá a hluchá, keď som ho mala rovno pred očami celý čas, čo sa tú opachu pokúšam nájsť. Moje zmyslové orgány zjavne vypli po včerajšku. Ale mohlo ma aspoň napadnúť ísť podľa sluchu, asi nemám až také veľké IQ ako ukazovali testy, no všetci vieme, že svoju úlohu hrá aj emočný kvocient tzv. EQ.

To je jedno, odložme IQ a EQ stranou. Podstatou je, že už ma nebude tá pípacia vec otravovať. Totižto práve letí von oknom, tak ako každý ďalší rok.

Úspešne som skončila druhý ročník na strednej, tak to chce novú tradíciu. Nemala by som z toho robiť také haló, keďže som tam už šiesty rok. A nie, neprepadla som, naopak, chodím na osemročné gymnázium a už mám za sebou šesť rokov, takže už len dva roky. Po prázdninách budem v septime, čiže v tretiaku na strednej. Je fajn byť na gympli, no má to istú nevýhodu, musíte ísť na výšku, lebo inak sa nezamestnáte a skončíte pod mostom. U mňa to nehrozí ani v najhoršom prípade, ja som založená dokonca svojho života, aj moje deti a deti mojich detí. No napriek tomu, že by som mohla vysedávať doma alebo pracovať v otcovej firme určite pôjdem na vysokú. Už ako malá som to chcela a tohto cieľa sa nevzdám, nikdy.