To, čo sa nikdy nemalo stať

Kapitola 6/časť 2

Pardon, zabudla som, idiot sa pozná vždy. Za toto si budem doživotne nadávať. Neznášam svoju nepozornosť, vždy na to doplatím. Žiadna novinka.

...

„Kevin?!" Vždy, keď ho vidím aj nevidím mám sto chutí mu jednu vraziť. Myslím, že teraz úplne stačí, že ho len počujem. Som momentálne slepá, ale mušku mám dobrú tak či onak. Asi je správna chvíľa, ale to by som prišla o ten výraz a to si nechcem nechať ujsť. Blbé je, že stojí predo mnou obliatý tou najlepšou Margharitou akú na ostrovoch robia.

Poznámka číslo dva. Poviete mi, ako je možné, že na pláži kde sa pohybujú tisíce ľudí, práve ja vrazím do Kevina? Vedela som, že tu bude, ale prečo? Just why? Prečo sa takéto veci dejú len mne.

„Povieš mi, čo robíš?"

„Snažím sa dostať tú vec z očí. Štípe to vieš."

„Myslím to, že sa nepozeráš popod nos. Teraz smrdím ako keby som toho svinstva vypil za sud."

„ Tak prepáč, neviem odkedy je pre teba alkohol svinstvo. A mohol si sa vyhnúť aj ty, nemyslíš?"

„Bol som otočený chrbtom."

„Tak ako je možné, že sa ti dostala do očí?"

„Kebyže sa vidíš." Začne sa smiať s kôpkou ľudí.

„Debil!" Chcem ho kopnúť, ale nevydarí sa.

„Vedľa Fordová! Vyšla si z cviku, " štuchne do mňa.

„Nestrkaj do mňa!"

„To som nebol ja."

„To ti aj uverím. Mal by si byť ohľaduplnejší, ja na rozdiel od teba nič nevidím."

„Vážne?"

„Nevidela som ťa, nevidím ťa a verím, že ťa už nikdy v živote neuvidím." Ako som dopovedala túto vetu začalo sa to lepšiť a už to toľko neštípe. Aspoň niečo. Toto je instantná karma.

Akonáhle sa obzriem okolo seba túžim po tom, aby som tie oči radšej ani neotvorila. Okolo nás stojí asi tucet ľudí, predpokladám, že väčšina sú Kevinovi kamaráti a ostatní nejakí okoloidúci, ktorých zaujal náš rozhovor. Hmmm, tak fajn.

„No dobre, môžete odísť nie je tu nič zaujímavé." Poháňam ľudí aby sa vzdialili, ale na miesto toho sa pripoja ďalší. Čo je toto za systém?

„Má pravdu, nie je tu nič k videniu, " Kevin trochu stíši tón, ale aj tak počuť čo hovorí. „Chodíš tu ako stratená hus vo vesmíre. Radšej plávaj ďalej vo svojich myšlienkach za rodičmi." Ľudia sa pobavia a napäto čakajú na moju odpoveď.

Poznámka číslo tri. Bolo toto to, čo som dosiahnuť chcela alebo nechcela? Neviem, ale páči sa mi pocit a predstava, že začal provokovať prvý. Moja výhoda, no na druhej strane ma strápnil. Znamená to, že som sa strápnila dvakrát behom piatich minút. Normálne rekord! Vidím to tak, že tieto prázdniny sa prekonám vo svojich najhorších vlastnostiach. Už ma môžu dať na zoznam pre potenciálnych uchádzačov do Guinessovej knihy rekordov alebo ma tam môžu rovno zapísať.

No túto situáciu nemienim nechať len tak vo vzduchu. Vytočil ma a to chce odplatu, no musím sa správať, že som v pohode.

„Fordová je ticho, nie je možné. Čo ti došli slová?"

„Nie, zamýšľam sa nad tým či má vôbec význam viesť konverzáciu s takým bezvýznamným človekom ako si ty a či to stojí za odpovedať mu, " odpoviem pokojným hlasom.