To, čo sa nikdy nemalo stať

Kapitola 4/ časť 1

Joy

Súostrovie Kajany v Indickom oceáne

Piatok 8:42, 7/júl/2023

Takže na začiatok si ujasníme isté fakty a situácie.

Prvá a základná vec bola tá, že ja a Kevin sme boli kamaráti už od prvej triedy na základnej škole. Prežili sme spolu naozaj veľa, od všetkých možných detských výmyslov, až sme neraz skončili na polícií. Bol to naozaj dobrý kamoš a boli sme zohratý tím aj spolu s Abi, Nickom a neskôr s Jimmom a Elizabeth. Ale ja a Kevin sme si rozumeli, tak ako nikto iní. No vždy sa nájde niečo, kvôli čomu sa skupina rozpadne.

Ďalšia vec bola tá, že sme sa s Kevom začali vzďaľovať. Bolo to zhruba vtedy, keď na našu školu nastúpila Elizabeth a Kevin, dobrá duša, sa jej ujal, aby zapadla. Hneď sme ju zobrali k sebe do partie, ale ja som ju moc nemusela. Bola taká iná, neviem čím to bolo, ale neverila som jej, niečo mi na nej proste nesedelo.

Tretí fakt. Odohralo sa to na dovolenke, na ktorú chodíme každý rok a na ktorú ideme i teraz.

No a štvrtý fakt. Naša hádka mala dve časti, tak poďme na prvú.

Bolo horúce letné ráno.

Zrovna som v kúpeľni a natieram sa opaľovacím krémom, keď sa ozve: „Môžeme ísť?"

„Som v kúpeľni!" Skríknem „Môžeš ísť, prosím, sem?" Spoza dverí vykukne Kevinova hlava. „Áno!? Čo sa deje?"

„Mohol by si mi prosím natrieť chrbát?" Podám mu krém na opaľovanie. S nie veľkým nadšením sa naň pozerá a vezme si ho. „Nepozeraj sa tak a nemusíš mi tam toho dávať veľa, len tak, aby sa nepovedalo, že som si ho nedala. "

„No, " šepne a trochu krému si vytlačí na ruky. Ja si zatiaľ rozopnem plavky, samozrejme tak, aby som ich mala tam, kde majú byť. Kev mi začne natierať celý chrbát, od hora až po spodný diel, je to celkom príjemné, skoro ako masírovanie. Jemne zastonám.

„Joy?"

„Dávno som nebola na masáži, je to fest super, chýba mi to."

„Aha." To, čo hovorím však absolútne nesúhlasí s mojou mysľou. V hlave mi beží príliš veľa scenárov. Som odporná a viem to, ale my... Som povedala my? No takto, ja a Kevin sme vždy boli jedine kamaráti, no občas som cítila, že to medzi nami iskrí. Neviem povedať či to aj on tak vnímal, ale myslím, že sa to nedalo prehliadnuť. Aj ľudia okolo nás, či cudzí alebo blízki, sa nás často pýtali, či nie sme pár. A keď sme hovorili, že nie, tak vraveli, že by sme mali byť, lebo také puto si nemožno nevšimnúť. Vždy sme sa na tom pousmiali a robili si potom z toho prču. Avšak musím povedať, že niekedy som si priala, aby to tak bolo. Chcela som vedieť, aké to je byť v jeho svalnatom náručí, obsypávaná jemnými teplými bozkami. Asi je to moc sladké, ale aj tak som nemala doposiaľ možnosť vojsť do týchto vôd. Mám na to isté dôvody. Jeden z nich je, že Kev je predsalen najlepší kamoš a potom je tu naše pravidlo, ktoré nám to zakazuje. To pravidlo je asi len výhovorka k tomu, aby sa medzi nami niečo nestalo a evidentne jediná vec, ktorá nám stojí v ceste. Čo ak by sme pravidlo porušili alebo ešte lepšie, zrušili? Veď aj tak je blbosť brániť láske, nie? Tá si nájde hocijakú cestu, tak prečo jej brániť.

„Prečo rozhadzuješ rukami?" Opýta sa Kev.

„Mm, hotovo?"

„Áno."

Ako to povie, začnem byť nadšená zo svojho nápadu. „Kevin, práve som prišla asi na jednu vec a dúfam, že budeš súhlasiť." Zapnem sa a otočím sa k nemu.