To, čo sa nikdy nemalo stať

Kapitola 10/ časť 1

Kevin

Preboha, vysvetlite mi, prečo je to dievča také tvrdohlavé. Ľudia sa nemenia. Ssh! Som idiot, keď ju urazím a ešte väčší, keď sa jej chcem ospravedlniť. Čo sa to tu deje? A Fogy chce, aby som sa s ňou dal zase dokopy, tak toto bude oriešok ako žiadny iný.

Asi by som si to všetko nemal brať k srdcu, lebo si prešla smrťou, ktorá jej už aj tak klope na dvere. Prečo je taká zložitá? Toto dievča je dúfam len sen.

Z nemocnice sa vyberiem na miesto, kde sme s Joy trávili každé leto, do magického jazierka. Nikto tu našťastie nie je a ja si môžem vyčistiť hlavu. Vyzlečiem tričko skočím do vody, podplávam vodopád a nechám na seba padať vodu. Prsty si zaborím do vlasov a silno ich potiahnem. Hruď sa mi dvíha v pravidelných intervaloch. Vyjdem z vody a nechám sa vysušiť slnkom.

Vrátim sa do hotela, lebo ísť do nemocnice nemá význam. Joy má celý deň vyšetrenia a navyše s ňou určite chce byť rodina. Majú teraz ťažké obdobie a majú prísť aj o dcéru, tak bude mať celý deň čo robiť. Viem, že Mason sa nevzdá. Predsa len pracuje v medicínskom odbore, ale nemyslím, že jej dokáže pomôcť. Samozrejme už začal pracovať na vývine niečoho, čím by jej pomohol alebo predĺžil život. Predĺžiť sa možno dá, ale nie na dlho. Je mi zle z tejto situácie. Zažil som naozaj čokoľvek, ale toto. Toto je moc. Asi to už robím dlho a moju detskú dušu to úplne zdeformovalo.

Vojdem do izby, kde ma prekvapí Fogy s Pamelou. Keď uvidí môj zmätený výraz začne.

„Konečne si tu! Viem, na čo sa chceš opýtať, ale nemáme čas. Musíme si pohnúť, všetko ti vysvetlím cestou."

„Fajn." Nepýtam sa, poslúchnem a napchám sa do auta, tentokrát po mojom boku v Dive sedí Fogy a Pamela si vzala motorku. Mercedes tu nie je.

„Tak o čo ide?"

„Rovno na diaľnicu. Našli sme Ghosta."

„Je to isté?"

„Na stodva percent! Zaznamenali sme tiež správy, ktoré si vymieňal s MF."

„A čo jeho identita?" MF? Toto nie je dobrá správa, lebo to len potvrdzuje, že Fordovci sú v niečom namočení a ja im nedokážem pomôcť, lebo som proti nim. Došľaka! Prečo sa všetko rúti proti? Toto chce plán a zložitý plán.

„Nie nevieme, ale pracuje sa na tom. Odtlačky prstov nám pomôžu viac."

„Ak nejaké budú, máme ho."

„Máme Noah."

„Noah?"

„Kevin. Prepáč som taký nadšený." Nevyzerá byť nejako nadšený, skôr nervózny.

Vyjdeme na diaľnicu a pritlačím na plyn, stačí jemno, lebo tento Divo je jemné, ale odpich má drsný.

„Tam sú! Pred nami." Nadchne sa a ja obieham búrané autá najrýchlejšie, ako to ide. Spraviť taký bodrel na diaľnici môže iba mafián. Dobre, nemôže, ale koho to zaujíma. Musíme ho dostať za mreže. Potrebujem ho tam mať, aspoň tridsať metrov pod zemou odkiaľ nie je cesty späť.

Pred nami rýchlosťou dvesto kilometrov za hodinu sviští čierny Range Rover s tmavými sklami. Na neho sa tlačí nám už známy Mercedes kde pravdepodobne sedia ostatní. Nikto iní tu však nie je. Žiadna polícia, nič nikde.

Obehnem čierny Range, vtom ale prudko zabrzdím a začnem sa uhýbať guľkám, takisto aj Mercedes. Spomeniem si na Pamelu. Kde vlastne je?

Spomeň čerta, už je tu. Predbehne čierne auto s úplnou ľahkosťou a opätuje streľbu. Ja s Danym sa natlačíme na auto, jeden z pravej strany a druhý z ľavej.