To, čo sa nikdy nemalo stať

Kapitola 5/ časť 1.

Kevin

Keď ma Joy odkopne ako vždy a má pocit, že od nikoho nepotrebuje pomoc, odídem. Nechápem, prečo je taká tvrdohlavá, keď sa jej niekto snaží pomôcť. Nepočítam s tým, že zrovna odo mňa bude chcieť pomoc, ale skúsiť to môžem.

Bude už rok od toho, čo sme sa pohádali a myslím, že je načase, aby toto obdobie ticha a nenávisti skončilo. Nezabudnem na tie veci, ktoré sme si povedali, ale nemôžeme sa správať ako decká donekonečna. Navyše som niektoré veci vôbec nemyslel vážne, vtedy som bol dosť mimo svojho zmýšľania. A už vôbec som si nemyslel, že ju to tak vezme. Blbé je, že sa to všetko muselo zomlieť zrovna, keď sme mali dostať Ghosta a ja som bol neustále pod tlakom nadriadených a z každej strany na mňa niekto tlačil alebo niečo potreboval.

Bol to drsný deň a prvé dva dni po hádke som si myslel, že mám pravdu. Dúfalsom, že už sa nikdy neuvidíme. Bol som riadne nasratý a nevyrovnaný. Obaja sme sa ignorovali a to najviac ako to len šlo. Po týždni som ešte stále nemal chuť ísť za ňou. Vedel som, že som to všetko posral, ale tiež som vedel, že to nebola len moja chyba.

Po mesiaci som si uvedomil, že mi chýba a potrebujemju. No zistil som, že ona mňa nie. Celkom sa zmenila a začala sa správať ako mrcha. Neviem či to robila naschvál, ale s tou osobou som nechcel mať nič. Neznášala ma, to som jej videl na očiach. Nebavili sme sa a snažili sme sa vyhýbať jeden druhému. To nám ale trochu nevychádzalo z toho dôvodu, že som sa začal viac baviť s chalanmi, takže keď som prišiel k nim, často sme sa stretávali. Aj keď to bolo len na sekundu. nebolo ľahké jej pozrieť do očí.

Dá sa povedať, že to, ako sa Joy správala ovplyvnilo aj mňa. Chcel som sa jej dať najavo, že ani mňa netrápi, čo robí. A to tak trochu ovplyvnilo chod môjho života, isté veci zmenili smer. Bol som väčšinou odťažitý a nerád som sa predvádzal, teda okrem závodov, do ktorých som zaplietol aj Fordovcov, čo znamenalo väčší úspech pre mňa. Začalo sa mi to páčiť. Získal som rešpekt, informácie, nadhľad. To všetko mi tiež pomohlo ako agentovi. Šéfovia mi to hovorili už dlho, že by som sa mal viac zapájať, ale myslel som, že nie som na to stavaný. Ukázal sa pravý opak.

Prídem k striebornému Mercedesu a odomknem ho. Volá sa Merci. Nastúpim, naštartujem a naplno pustím klímu.

Joy mi po tom čase prestala chýbať, lebo istým spôsobom ma už nelákalo spoznať novú a nie veľmi príjemnú JoyFordovú a skôr som sa začal sústrediť na svoju prácu a seba. Znie to dosť sebecky a smiešne. Pousmejem sa nad svojimi myšlienkami.

Ale pred dvomi týždňami na jednej párty som zahliadol jemný záblesk starej Joy. Zistil som, že chcem s ňou tráviť čas, tak ako kedysi. Vymýšľať kraviny, zobrať ju na prvé skutočné závody. Viem, že miluje autá a motorky, to je jej svet, ale netuším, ako sa dopracovať k starej Joy. Otázkou je, že či sa ešte vôbec niekedy normálne porozprávame.

Celkom ma pohltil lov na starú Joy. Bože, čo si to tu nahováram. Veď ma nenávidí a keď sa to nezmenilo doteraz, tak nemyslím, že zmení názor. Nechcem sa vzdať, ale treba správnu taktiku. Aj tak mi to všetko lezie na mozog. Potrebujem sa odreagovať, ešteže sú dnes závody, lebo inak by som asi zbláznil.

Už dlho sme nemali nový prípad, tak v podstate nemám veľmi čo robiť. Okrem toho ma preložili, lebo keď sme minulý rok nechytili na dovolenke Ghosta bol z toho problém, lebo sme nemali v rukách nič. A on si v teple svojho domova, ktorý aj tak pochybujem, že má preberá kšefty s heroínom, mariškou a inými drogami, o ktorých radšej nikto nechce nič vedieť.

Teoreticky všetci pracujeme oddelene. Máme iné tímy, ktoré nás veľmi nemusia, ale to nie je nič nové. V agentúre nás skoro nikto nemá rád. Nečudujem sa, aj ja by som bol naštvaný keby mi niekto zoberie prípad. A prípad Ghosta nám bol odobratý a na ňom sme pracovali dosť dlho. Ale našim nadriadeným neradno odporovať. Tak či onak sme mali asi štrnásť, keď nám ho pridelili. Mysleli si, že to nebude podozrivé, keď to budú riešiť tínedžeri. Verili, že to zvládneme a my sme to nezvládli. Odobrali nám prípad a pridelili „skúsenejším". Odporovali sme, tak nás každého preložili inam. Okrem toho nám ani nedali vedieť, čo je s El. Všetko sa snažili upratať a nám nepovedal ani ň. Mám pocit, že sme boli len nejaké figúrky v ich hre. Radšej sme boli ticho, každé jedno slovo nás mohlo niečo stáť.