To, čo sa nikdy nemalo stať

Epilóg

Mason

S rukami za hlavou ležím na posteli, keď mi pípne notifikácia. Z nočného stolíka vezmem mobil a otvorím správu. Pozorne si čítam slovo za slovom a pri nasledujúcej vete vyskočím ako pružina.

Dočítam si článok a tep sa mi neprimerane zvýši. Vtom mi do izby vtrhne Gregor a oznámi mi tú istú správu. Poviem mu všetky potrebné pokyny a rozhýbeme sa. Opäť zapnem mobil a vytočím Joy.

„Oci ja som v škole, čo chceš?" Zaznie jej sladký podráždený hlas.

„Joy zlatko, náš plán sa trochu urýchlil. Okamžite príď domov potrebujem s tebou prebrať isté veci." Zatiaľ čo ticho panikárim snažím sa jej vysvetliť, že ju teraz hneď potrebujem mať pri sebe. Nie je čas na premýšľanie. Aj keď je to moja dcéra nemám na výber ako klamať.

„Dobre! Som na ceste!" Akonáhle započujem túto vetu zložím a presuniem sa ku skrini. Vytiahnem nie veľmi veľkú koženú tašku so základnými potrebami a zo spálne vezmem niekoľko vecí a hodím ich dnu.

Gregorovi dám znamenie, ten mi hodí kľúče od Range Roveru a ja ich s ľahkosťou chytím. Vyjdem von, tašku hodím na sedadlo vedľa seba, naštartujem a vyparím sa na súkromné letisko.

Auto zaparkujem do podzemnej garáže, kde už je pripravený Quinjet. Vojdem do kancelárie, otvorím trezor a vytiahnem, zložky a malú krabičku. Všetky veci vložím do väčšej tašky a hodím do tryskáču. Keď si všetko skontrolujem, vytiahnem z vačku šifrovanú vysielačku a zavolám Gregorovi.

„Ako ste na tom?"

„Všetko je pripravené. Joy už prišla a o chvíľu vyrážame."

„Fantasticky!" Odpoviem spokojne, no napriek tomu neprestávam byť vystresovaný ako to všetko dopadne. A ani neviem ako to Joy vezme. Mrzí ma, že som jej nepovedal o veľa veciach, ale to sa zmení. Čoskoro.

Ani nie o desať minút sa obaja objavia. Tuho stisknem svoju dcéru do objatia. Potom sa odsuniem a pozerám do jej hviezdičkových očí plné otázok a otázok.

„Všetko ti vysvetlím, ale nie teraz. Na to bohužiaľ nie je čas." Prehovorím, aby som ju aspoň trochu upokojil.

„Asi viem o čo ide, ale nechcem to tiež riešiť teraz, lebo viem, že ak by som to urobila nenastúpila by som s tebou do Quinjetu. Okrem toho som si nemyslela, že reálne existujú. A navyše verím ti oci." Usmeje sa s obavou na tvári, no napriek tomu vykročí k stroju. Pousmejem sa nad jej hrdým krokom a nasledujem ju.

Naštartujeme, otvorím strešnú bránu a zmizneme v oblakoch. Pomedzi to vytvorím malý vzdušný vír z prachu. Keď sme dostatočne vysoko zapnem auto pilota a odrazové panely, takže sa vyparíme vo vzdušnom priestore. Taktiež zapnem rušičku, aby nás nemohli sledovať ani vyhľadať na radaroch. Avšak tento systém je jeden z prvých, takže to nebude úplne pokryté. Okrem toho, ak na nás vyšlú vojenské stíhačky máme po chlebe.

Z kabíny prejdem za Joy, ktorá sedí pripútaná na gauči. Sadnem si k nej a v hlave mi stále beží myšlienka kedy je správny čas jej povedať, že sme na úteku, sťahujeme sa do Ameriky a že si toho musíme ešte veľa preskákať.

Okrem toho je tu ešte jedna vec, prečo zrovna do Ameriky a to konkrétne do New Yorku. No tento dôvod jej poviem, až keď budem stopercentne presvedčený, že jej a matka a bratia s veľkou pravdepodobnosťou prežili výbuch na dovolenke a tie fotky a moja intuícia nie sú podvrch.

Ako vravím ani jeden z nás to nebude mať ľahké a to nehovorím o tom, že všetky tieto fakty súvisia s jedným z najväčších drogových kartelov, kde je na čele obávaný Ghost, ktorý si podmanil takmer celý svet. Okrem mňa a Joy.

Neverím nikomu a neplánujem s tým začať pokiaľ sa ten kartel nerozpadne. Možno budem musieť siahnuť na korene svojho detstva a ísť do tých najšpinavších dier tohto sveta, no kvôli láske a rodine spraví človek všetko. A ja, Mason Viliam Ford, nie som výnimka.

„Vykonať vec, ktorej sa bojíme, je prvý krok k úspechu."

— Gándhí