To, čo sa nikdy nemalo stať

Kapitola 20/ časť 1

Kevin

Prídeme mimo mesto, kde si necháme autá a závod si odjazdím len ja s Benom. Naschvál neukazujem svoje najlepšie triky, lebo chcem, aby prišli na naše závody. A až potom im ukážem, čo vo mne naozaj je.

Ben vyhrá a ja prehrám, čo dá Joy veľký otáznik do hlavy. Potom ich chcem pozvať na naše závody, ale Joy to urobí za mňa. Keď si vymeníme čísla, poberieme sa každý svojou cestou. Joy šoféruje a ja len sedím a premýšľam nad tým, ako vyriešim Ghostov prípad, tak aby som do toho nezatiahol ani Joy, ani Masona. Okrem toho ma vytáča, že ten prípad nemôžeme uzavrieť a všetko mi ide pomedzi prsty.

Nechce sa mi ísť domov, chcem sa spýtať Joy či môžem ostať u nich, ale ako keby mi čítala myšlienky - navrhne mi to ako prvá. Prikývnem a obaja skončíme u nich doma na gauči čistí, umytí a upravení s ginom s tonikom pri seriáloch.

Keď vypijeme skoro celý gin, musím ísť na toaletu. Po ceste sa pozriem do Masonovej pracovne, či tam náhodou nie je, ale nie je, tak sa vrátim naspäť. Joy leží na chrbte a prstom pichá do vzduchu. Popritom sa psychopaticky usmieva, no je opitá takže je jej to odpustené, no na druhú stranu je to trochu aj zlaté. Potom sa ma však opýta bez toho, aby prestala.

„Prečo si to urobil?" Zahrám sa na blbca aj keď viem, že myslí závody. Potom pokračuje ďalej. „Prečo si ho nechal vyhrať?" Priblížim sa k nej, nakloním sa nad ňu a ona zopakuje otázku, pričom mi buchne rukou do hrude.

„Prečo? Prečo si to urobil?" Chytím jej ruku a odpoviem jednoducho. Pritom sa je pozriem do očí, ktoré sa jej jemnučko lesknú a môj mozog pomyslí len na jedno. Trochu sa zľaknem, keď sa mi zrýchli tep.

Z malej konverzácie vznikne malá opilecká hádka, avšak ostaneme v rovnakej polohe a ja mám stále väčší problém sa udržať na uzde a neprilepiť svoje pery na tie jej. Panebože na čo myslíš, Kevin! Spamätaj sa!

V hádke sa presunieme k modrému Dodge Challengeru a akonáhle sa ma opýta, kto to je postavím sa, lebo ak by som ešte chvíľu bol nad ňou neovládol by som sa. No keď sa postavím, ihneď stratím rovnováhu, keď ma Joy potiahne za župan. Spadnem na ňu a neubránim sa smiechu, no potom mi nepríde všetko také vtipné, keď mi pozrie svojimi dvomi zelenými guličkami do tých mojich.

Tento moment trvá dlho a ja zostanem v pôvodnej polohe s búšiacim srdcom, ktoré mi pravdepodobne za chvíľu zlyhá na prepracovanie. Zhorší sa to ešte viac, keď jej prsty rozviažu saténový župan a nekresťansky sa začnú šmýkať po mojej odhalenej hrudi. Jej ruka sa zastaví na mojom krku a jej prsty oblapia môj krk až sa mi nahodia zimomriavky. Nemôžem sa na ňu dlhšie pozerať, tak privriem oči a silno si zakusnem do pery. Po dlhšom čase sa zhlboka nadýchnem. Je opitá Kevin! Toto nemôžeš! Ale keď... Kurva!

Joy urobí skoro to isté čo ja a to mi príde ešte viac atraktívnejšie. Doriti! Mozog hovorí stop, no ruky sú rýchlejšie. Slimačím tempom jej jednou rukou prejdem po dĺžke nohy až k bokom kde jej jemne palcom pomasírujem bedrovú kosť. Pozriem sa jej do očí a zbadám to, čo som rok dozadu poriadne nevidel. Nakloním sa k nej a chvíľu len čakám na správny moment spojenia. Obaja sa bojíme urobiť ten krok, tak rukou poputujem ešte hlbšie popod tričko a od bedra sa presuniem k bruchu pričom sa jej neustále pozerám do očí.

Vtom momente vyštartuje a svojimi ústami sa zaborí do tých mojich. Bozk je príjemný a jej dokonalé pery sa stretávajú s mojimi pokiaľ sa neodvážim vtrhnúť jazykom do jej úst. Nebráni sa, tak pokračujem a rukou ju oblapím na páse. Ona mi zaborí prsty do vlasov a druhou rukou si ma pritlačí k telu. Na čo ma môj mozog zalarmuje, že toto nesmieme robiť a vystrelím na nohy. Oblečiem sa a zmiznem v dome.