To, čo sa nikdy nemalo stať

Kapitola 18/ časť 2

Všetci sme sa spolu vybrali na jedlo, ktoré sme si vychutnali aj pri dobrej konverzácii. Zistili sme, že máme spoločnú jednu veľmi podstatnú vec a tou sú motory. Týmto sa naša debata ešte viac rozšírila a nevedeli sme prestať, keď potom Kevin s Benom navrhli, že by sme si mohli dať nejaké malé kamarátske závody a ukázali si, ako to chodí na Slovensku a ako to chodí v zahraničí.

Chcela som si zajazdiť aj ja, ale ako vždy mi to Kevin zatrhol a ja som sa nebránila, lebo som sa trochu preľakla, keď som si všimla, že je trochu rozpálený. Nechcem, aby sa udiala vec zo včera na útese.

Na moment sa zarozprávam s Benom, s ktorým si dosť dobre rozumieme. Občas sa prichytím, že s ním flirtujem, no v tom momente sa zastavím a pokračujeme v rozprávaní ďalej. A ak by som to aj s ním chcela skúsiť, nemala by som na neho čas a navyše má priateľku Denisu, takže nič.

„Kevin si okej?" Opýtam sa ho, keď si všimnem, že je nejaký rozhorúčený.

„Hej som. Prečo?" Vrhne na mňa divný výraz.

„Nič len vyzeráš naštvane, no možno sa mi to len zdá." Odpoviem a naspäť sa otočím k ostatným. „Tak môžeme začať? Kevin verzus Ben."

Nasadneme do áut, odvezieme sa mimo mesto a autá odložíme na odľahlom mieste. Na štartovacej čiare ostanú stáť len dve autá, ktoré v plnej pare vyštartujú a dajú si okruh okolo mesta. Nebojím sa ničoho, lebo viem, že Kevin je jeden z najlepších jazdcov sveta v nelegálnych závodoch a nemyslím si, že Ben na neho má.

Avšak keď sa začne blížiť prvé auto k cieľovej rovinke zistím, že to nie sú Kevinove svetlá. Telo mi zmeravie a do hlavy mi udrie otázka. Čo ak sa Kevinovi niečo stalo? Nikdy nebýva posledný a ani nie druhý. Postavím sa z kapoty trochu roztrasená, lebo mám pocit, že niečo nie je v poriadku. Ostatní však jasajú nad Benovou skoro výhrou a mňa si nevšímajú.

Napätie vo mne sa však zväčšuje, no zníži sa akonáhle zbadám ďalšie svetlá tesne za Benom. Tak toto je Kevin. Vydýchnem a už len sledujem kto z koho, keďže Kevin ho začína dobiehať. Nakoniec však aj tak vyhrá Ben, čo ma veľmi zaskočí, no nedám to na sebe znať.

Obaja vystúpia z áut a pogratulujú si. Zatlieskame im, ale na mojej tvári aj tak ostane len otázka. Prečo? Ostanem navonok neutrálna. Túto vec si s Kevom vyriešime po ceste.

„Tak ďalšie závody môžeme dať na tento piatok. Môže byť?"

„A prečo nie teraz?"

„Lebo mi dvaja už potrebujeme ísť domov." Na čo pozriem na Kevina, ktorý mi dá spytujúci pohľad.

„Bojíte sa, že znovu prehráte? Zábava sa len začala." Podpichne nás Ben, ale len tak kamarátsky s humorom v hlase.

„Ostali by sme, ale niektorí musia zajtra aj pracovať." Odmlčím sa, čo Denisa využije na svoju otázku.

„Tak kde a kedy?"

„Piatok a tu." Vytiahnem spoza mobilu papierik, ktorý im podám. Ben si ho vezme a prečíta.

„Toto je jedno z najpopulárnejších miest vo vašej krajine, kde sa konajú závody." Povie nadšene.

„Takže máte prehľad. To je len dobre. V tom prípade vás očakávame. A kebyže vás nechcú pustiť, obráťte sa na meno Vilo, Shelton alebo Ford. To vám pomôže." Vymeníme si kontakty a ja s Kevinom odídeme domov.

Počas cesty sme ticho. Neviem, čo Kevinovi ide po mysli, ale mne len jedno. Prečo to urobil? Alebo naozaj je Ben lepší? Čo sa deje? Vyzerá nahnevane, tak šliapnem na plyn, aby sme čím skôr boli doma. Pozvem ho k nám, veď aj tak u nás už dlho nebol a nechce sa mi ho viesť domov. A aj u nás má veci.