To, čo sa nikdy nemalo stať

Kapitola 6/časť 1

Prebudím sa chvíľu pred pristátím, ani neviem ako som zaspala, a že sa mi to vôbec podarilo.

Vystúpime z lietadla a rovno sa poberieme do hotela. Cesta bola ako vždy príšerne dlhá, únavná, vyčerpávajúca a dôležitá, inak by som tu nebola. Už by mohol niekto vymyslieť teleport.

Zoberiem kartu od izby a vybalím sa, potom si sadnem na balkón a s chuťou si užívam more a pláž. Je niečo pred jednou, takže poriadne pečie, čo znamená, že vyjsť von znamená teplotnú smrť. Ešte chvíľu tam stojím a všímam si niektorých zúfalcov, ktorý to riskli kvôli vlnám a išli surfovať. Všímam si ich pohyby a to, ako sa snažia ustáť tlak vody. Ide im to prekvapivo dobre. Závidím im, lebo by som tiež rada išla, ale som zničená. Bolí ma chrbát, lebo som zase spala ako taká rozčapená žaba.

Nevadí, mám dva týždne na surfovanie a potápanie.

Vezmem svoje ubolené telo a sadnem na posteľ, keď sa rozvalím spomeniem si na list z letiska kde sme mali prestávku. Baby Boss. Vystriem sa a začnem pátrať vo veciach. Nájdem ho a stále dookola si čítam text ako by som ho videla prvýkrát. Hlavou začnú behať myšlienky ako bláznivé. Jedna za druhou.

Je možné, že ten záhadný človek je niekde tu na ostrovoch? Je to žena? Muž? Čo vlastne všetko vie? Má to u mňa? What? Príliš veľa otázok a žiadne odpovede. Iba jedna. Zjavne ma pozná, ale nie až tak dobre. Toto sa mi nepáči, potrebujem vedieť, kto to je.

Som odhodlaná vypátrať toho človeka. Neváham a rýchlo sa umyjem, oblečiem čisté veci a vyberiem sa von. Nezabudnem sa natrieť opaľovacím krémom, lebo inak by som na tom slnku zhorela.

Vyberiem sa peši do mesta, je to len kúsok. Popravde neviem, čo mám hľadať a kam ísť, tak chodím od obchodu k obchodu. Nakoniec sa vrátim na hotel. Vôbec mi nieje dobre. Ľahnem do postele a zaspím asi na dve hodiny.

Do izby mi vtrhne Jack, že už ideme na zmrzlinu. Zoberiem si veci a nasledujem ho. Všetci už čakajú pri vchode a keď nás uvidia pohnú sa. Jack sa pripojí k svojej frajerke, mama s ocom idú vedľa seba držia sa za ruky. Nick s Michaelom vedú zrejme pútavý rozhovor a Matt popri nich kráča a občas sa zapojí do debaty, ale väčšinu času venuje krásnym opáleným zadkom mladých dievčat v bikinách. Všetci sa zabávajú, užívajú si celú atmosféru len ja zase blúdim v svojich myšlienkach a depresiách.

Ako jediná si vypýtam štyri kopčeky ostatný len po dva tri. Ja idem na základnú klasiku pomaranč, pistácia, jogurt a štvrtý kopček je limetka.

„To zješ?" Otočím sa smerom k osobe, ktorá smerovala otázku na mňa. Pamela čaká na odpoveď a všetci okolo sa len usmievajú. Ona netuší o čo zase ide.

„Čo je?" Trochu zmätene sa obzrie všetkých, nikto nič, ale Matt sa obetuje. Ja si spokojne jem zmrzlinu ďalej.

„Je vidno, že si nová na palube, teda bez urážky, ale pre Joy sú aj štyri málo."

„To vážne? To je bomba. Aj môj známy má tak veľmi rád zmrzlinu." Len zahmkám a debata pokračuje, ale ani do tejto sa nezapojím. Miestami započujem, že sa bavia o mne.

Prídeme na pláž. Pomaly ideme po bielom piesku, zmrzlinu už máme dávno dojedenú. Vyzujem si topánky, zložím kabelku a vbehnem do vody, no hneď aj vybehnem. Som posledná tak ma nikto neuvidí, ale keď začnem výskať všetci sa v momente otočia.

„To nič, len konečne cítim vodu, " ihneď zahovorím. Popritom mi však v hlave beží... celkovo nič. Neviem či sa dá myslieť na nič. Ale na tú chvíľu čo som bola vo vode som pocítila ten najdivnejší pocit v živote. Bolesť. Vriacu vodu. Mrznúcu vodu. Akoby by ma niekto tiahol na dno tej plytkej vody. Normálne mi z toho zostalo zle. Na moment sa mi zatočí hlava a viečka spustím, zavriem oči. Snažím sa to ustáť, keď mi zrazu prebehne v hlave nejaký obraz.