To, čo sa nikdy nemalo stať

Kapitola 10/ časť 2

Kokos, ale už ma to nebaví. Stále sa deje dookola to isté, oni sa smejú, ale ja si neužívam a navyše potrebujem rýchlo získať informácie. Nemôžem strácať čas, tak to tu rozbehneme.

...

Priblížim sa a k mojej hlave sa priblíži 9 milimetrový Glock 43X. Zhlboka sa nadýchnem a pozriem sa mu do očí.

„Chlapci, viete čo? Už ma to naozaj nebaví," zahlásim anglicky a urobím prvý krok. Začne sa bitka na život a na smrť.

Vyššiemu, ktorý mi držal Glock na temene, podkopnem nohy a vyrazím mu zbraň z ruky. Zbraň zbavím nábojov. Druhému vrazím päsť do priedušnice, pretočím sa vo vzduchu a nohou ho kopnem do steny. Silno do nej vrazí a pokúša sa nadýchnuť. Ešte mu ukážem svoj pravý hák a ten ho položí na zem. Prvý ma zozadu chytí a začne ma silno škrtiť. Ťahá ma dozadu, čo je mojou výhodou. A viete prečo? Lebo fyzika. Využitím svojej váhy a sily ho prehodím cez seba a on tvrdo dopadne na chrbát. Rýchlo ho pretočím na brucho a vykrútim mu ruku.

Z ruky stiahnem čierny náramok a vylovím eska pásky. Zviažem mu ruky aj nohy, to isté spravím aj pri druhom. Posadím ich na zem dva metre od seba a začnem výsluch. Eska pásky v náramku sú tajné zbrane agentov.

Zaujímavé, čo všetko sa dá napchať do bežných vecí. Obdivujem ľudí v labáku. Rád tam trávim čas, ale nemôžem tak často, kvôli Joy.

Joy teoreticky nevie, že jej otec vyrába aj zbrane pre Gercion. Vlastne ani sám Mason Ford to nevie. Iba podpísal zmluvu na prenajatie a možnosť obchodovania, vyrábania a podobne. Je viacero tých labákov a niektoré slúžia aj ako tajné úkryty plné miliardových vecičiek, ktoré keď pokazíš radšej sa tváriš, že nič. Gecrion síce nie je taký bohatý, ale je to jedna z najlepších a najspoľahlivejších agentúr. Dobre o tomto pokračujeme niekedy inokedy. Teraz musím získať informácie o všetkom čo sa bude dať.

Keď sú obaja uložení tak, že ich môžem prehľadať, spravím to. Poprevraciam všetky vačky, ktoré nájdem, ale nič zaujímavé nenájdem. Žiadne doklady, žiadne fotky, žiadne papiere, žiadne nič. Nič okrem zbraní, ktoré som zlikvidoval.

„Čo robíte pre Ghosta?" Začnem výsluch a obaja na mňa s tichosťou a pokojom čučia. „Čo má v pláne?" idem na nich zhurta, ale tak to býva, keď nie je čas ani priestor na blbosti. Najlepšie je ísť hneď k veci. „Nehrajte to tu na mňa! Dobre viem, že pre neho pracujete!" Ticho sa prehlbuje a počuť len šum ľudí pred budovou.

„O akom dievčati hovorila tá žena? Kto to je?" Tak fajn, keď chcú tichú vojnu majú ju mať, ale ja sa s nimi nehrám.

Joy je v prdeli a ja s ňou nie som. Navyše máme Ghosta na dosah a oni mi tu kradnú čas. Niekedy je lepšie byť trpezlivý, no v tejto situácii to vážne nedokážem. Dokážem zahrať naozaj všetko, ale keď mi v hlave stále beží Joy a to, čo ju čaká je ťažké sa sústrediť. Zhlboka sa nadýchnem a pokračujem vo svojom monológu.

„Tak, keď vy takto, tak aj ja budem takto. Začnem tým, buď mi vyklopíte všetko, čo viete alebo proste končíte. Ale nie so životom, takú láskavosť vám neurobím. Pekne si užijete Fogyho, ktorého určite veľmi dobre poznáte. Ide po vás niekoľko rokov. Taký postarší pán vo svojich rokoch." Nechám im minútu na rozmyslenie. „Takže nič. Fajn tak to spravíme po mojom." Zoberiem náboj, otvorím ho silou mocou a vysypem pušný prach na vlasy známeho nižšieho. Meno si nepamätám. Vytiahnem z vačku kľúče od auta a začnem nimi škrkať aby som vytvoril iskru. Obaja pochopili o čo sa snažím.

„Nechytil nás doteraz, tak prečo by sa obťažoval teraz. Mal toľko príležitostí a nikdy nič neurobil. Ghost vždy zmizol s najväčšou ľahkosťou. Fogy sa robí dobrý agent a šéf, ale pritom je rovnako skorumpovaný ako všetci vo všetkých agentúrach. A aj tí čo nie sú, sa za chvíľu chytia na udicu." Vyšší dostal rozum a začal hovoriť. Čudujem sa, že to hovorí takým pokojným tónom.