56.🇬🇧

104 15 1
                                    

Ostré lúče ranného slnka svietili do izby hez závesov.

Než som sa úplne prebrala, v stave medzi snom a bdením, sa mi všetko zdalo v poriadku. Nič ma netrápilo. A potom som si spomenula na včerajší večer, a spadlo to na mňa ako balvan. Stislo mi srdce, keď som pomaly rozliepala oči, a zistila, že sa nachádzam na opačnej strane postele ako on, ešte vždy chrbtom k nemu, obíjmajúc vlastnú perinu namiesto neho.

Takto to predsa nemôže byť. Napadlo ma ako prvé. Nechcem s ním byť pohádaná. Viem, zachovala som sa priam svinsky, no urobila by som doslova čokoľvek, aby mi odpustil. Nechcem, aby sme od seba boli takto vzdialení.

Opatrne som sa otočila smerom k nemu. Keďže som spala nahá, tenkú perinu som si pridŕžala na prsiach, a pomaly sa k nemu skláňala, čoraz bližšie a bližšie.

,,Sean...." opýtala som sa ho opatrne. Nereagoval. Jemne ako pierko, som na jeho rameno uložila svoju dlaň. Nemykol sa. Nestriasol ju zo seba. Čiastočne mi odľahlo. Vyzeral že spí, ale viem, že to iba hral. Keď spí, dýcha tak plytko a potichu, až sa zdá, že nedýcha vôbec. Akoby bol mŕtvy.

,,....si hore ?" Zašepkala som mu. Pomrvil sa, ale neodpovedal. Napriek tomu, čo všetko medzi nami včera vyvrelo, som túžila po jeho úsmeve. Po jeho láskavom objatí. Chcela som, aby to medzi nami bolo také ako predtým.

Naklonila som sa k jeho ušku. Voňal ako karamelové pivo s trochou mäty, to určite od toho šampónu, ktorým si umýva vlasy.

Objala som jeho rameno, mierne sa naňho zvalila, tak aby sa naše telá dotýkali na čo najväčšej ploche, a takto som sa mu prihovorila: ,,Chcem len, aby si vedel.....že neskutočne ľutujem to, ako som sa včera zachovala. Mala som odísť s tebou. A o to viac ma to mrzí, že to nedokážem zmeniť, ani vrátiť čas."

Na okamih som sa odmlčala. Cítila som, ako sajeho svaly napäli, no on svoju polohu nezmenil. Po hlbokom nádychu som pokračovala: ,,Nečakám, že mi to tak skoro odpustíš, a už vôbec nie, že na to zabudneš. Ale vedz prosím.....že by som urobila čokoľvek, doslova čokoľvek preto, aby som to napravila. Nechcem ťa kvôli tomu stratiť. Prosím Sean.....

.....prepáč mi to." Naklonila som sa ešte viac. Hlas sa mi pomaly lámal, a oči nedokázali ostať suché. Môj horúci dych sa odrážal od jeho ucha, keď som mu doň zašepkala: ,,Milujem ťa." A pobozkala ho na tak meravé a chladné líce.

Chcela som sa odtiahnuť a potichu vstať. No vtom zrazu Sean precitol, a stiahol ma do svojho mocného, hrejivého náručia.

Na okamih som z toho bola zmätená. Priam šokovaná. No postupne som mu objatie opätovala, a cítila som, ako to zo mňa opadáva, kus po kuse. Cítila som jeho chvejúce sa pevné telo, dotyk na koži, ktorý bol ako tisícky páliacich impulzov, a keď som na ramene pocítila dva horúce pramienky z jeho tváre, objala som ho ešte pevnejšie.

,,No tak......šššš...." hladkala som ho po vlasoch, zatiaľ čo on plakal do tých mojich. ,,Už nikdy mi to neurob, prosím, don't leave me alone ever again !" Vzlykal mi do vlasov.

,,I won't Sean. Never." Zaševelila som mu do ucha. A čím viac to zo mňa opadávalo, tým viac sa drali slzy do očí aj mne. Možno preto zo mňa vykĺzlo tiché: ,,I promise."

,,Bože ja som taký idiot....." odtiahol sa, a okamžite si skryl tvár, ktorej dominovali jeho opuchnuté, červené oči. ,,Nikto nič také nepovedal." Hladila som ho po šiji.

,,Nemal som to včera robiť.....nemal som byť taký surový, nechcel som, neviem, čo sa to so mnou dialo, bol som neskutočne naštvaný a myslel som si, že si to musím niekde vybiť.....mrzí ma to Lynn. Tak strašne moc ma to mrzí....."

What is love ? British islesWhere stories live. Discover now