57.🇬🇧

72 16 0
                                    

Nakoniec som vstala z postele a zamierila do kúpeľne, že si umyjem vlasy a dám sa trochu dokopy. No to, čo som po otvorení dverí uvidela, som absolútne nečakala.

Daniela sa skláňala nad záchodom a lialo sa to z nej doslova prúdom. Už mala zaslzenú celú tvár, do ktorej jej padali strapaté vlasy.

,,Kriste pane Dannie !" Priskočila som k nej a chytila jej ich, lebo ona to očividne sama nezvládala.

,,No tak, kľuuud...." hladila som ju medzi lopatkami, kým nevyzvracala všetko, čo pojedla.  ,,Ježiš ďakujem ti Lynn..." prehovorila slabo, striasajúc si odpornú chuť z jazyka. ,,....sorry že si ma takto musela vidieť." ,,Ale no tak, veď sa nič nedeje." Gumičkou, ktorú som mala na zápästí, som jej narýchlo zviazala vlasy.

,,Keď ste so Seanom včera odišli, aj my sme si zašli na večeru, a potom do nejakého baru, a asi sme popili trochu viac, ako sme mali......boha, na toto sme už starí." ,,No len ty poď....." pomohla som jej narovnať sa. ,,Ty si tu teraz pekne vypláchni papuľku, umy si zúbky, a potom prídi za mnou do kuchyne, uvarím ti bylinkový čaj." Podporne som ju stisla za ramená a usmiala sa na ňu.

Vyzerala fakt hrozne. Zaslzená tvár, kruhy pod očami, no napriek tomu sa na mňa milo usmiala.

,,Si tá najlepšia dcéra na svete." ,,To nestojí za reč." Jemne som ju ťapla po pleci, a z kúpeľne som zamierila do kuchyne.

Tam som postavila vodu na čaj. Zo skrinky som vybrala dve vrecúška mätového, a vložila ich do dvoch hrnčekov. Akurát keď som ich položila na kuchynský ostrovček a začala do nich nalievať čaj, z kúpeľne sa vynorila Daniela, a obíjmajúc si ramená sa usadila na barovú stoličku.

,,Takže...." začala som. ,,ste si včera s otcom vyhodili z kopýtka ?" ,,Nie je to trochu prehnané pomenovanie ?" Uchechtla sa. ,,Jaaaa sa len pýtam." Náznakom som zdvihla ruky na obranu, a otočila som sa, aby som kanvicu vrátila na miesto.

,,A prečo vlastne ? Dialo sa tu niečo ?" Jej zastretý hlas sa razom zmenil na uštipačný a tajnostkársky.

,,Nieeeeee...." zaprela som, vôbec nie podozrievavo. Vnútorne som umierala od smiechu.

,,Lynn, no tak." Oprela sa o pult, s komicky nadvihnutým obočím. ,,Mám 33. Ešte si pamätám, aké to bolo na strednej, keď sme mali s frajerom k dispozícii voľný byt." ,,Dobre, dostala si ma !" Rozhodila som ruky, no pritom som sa musela zasmiať. ,,Koľko ?" Šepla. ,,Čo koľko ?" Nechápala som. ,,Nooo veď koľko mu to trvalo."

,,Dannie !!" Zahriakla som ju s ústami dokorán. Tá sa nevedela prestať smiať. ,,Veď ja si ťa len doberám Lynn !" ,,Nejako rýchlo sa ti vrátila vôľa do života !" Trochu som ju podpichovala, kým som z chladničky ťahala maslo, syry, šunku a paradajky.

,,Ozaj, a ako dopadla tá vaša večera ?" Spýtala sa zohrievajúc si ruky na šálke čaju. Na okamih som stuhla. Ale veď prečo to pred ňou zatĺkať, ale nemusí vedieť, že to, čo nasledovalo, bola moja vina.

,,Úprimne ?" Otočila som sa k nej, a rukami som sa zaprela o linku. ,,Nič horšie som v živote nezažila." ,,Oh...." skľúčene zvesila hlavu.

,,Nemusí ťa to mrzieť....!" Zahlásila som veselo, zatiaľ čo som natierala chleby. ,,Boli to idioti. Škoda iba, že sme na to neprišli skôr."

,,No, aspoňže tak." Uľavilo sa jej, a spokojne odchlipkávala z mätového čaju  bez cukru.

,,O čom sa bavíte ?" Otec aj Sean sa blížili do kuchyne rovnakým tempom. ,,O včerajšku. Čaj ?" Ponúkla som im. Kývnutím hlavy prijali.

,,A stojí vôbec za reč ?" Sean sa posadil na stoličku vedľa Daniely, a hodil na mňa otázny pohľad.

,,Hmm, náš nie, ale títo dvaja majú čo rozprávať !"

What is love ? British islesWhere stories live. Discover now