What is love ? British isles

32.🇬🇧

Ráno som sa prebudila s pocitom, akoby som mala kamene v žalúdku. Sean však ešte spal. Sakra, ten steakburger mi včera dal riadne zabrať. Posunula som svoju schopnosť zjesť viac ako vážim na vyšší level.

Akonáhle som však zvesila nohy z postele a postavila sa, môj včerajší raňajkoobed sa veľmi rýchlo pripomenul. Ohnivou čiarou som pálila do kúpeľne, a ledva som sa stila nakloniť nad záchodovú misu, vyvrátila som všetko, čo som do seba včera napchala.

Šlo to zo mňa po vlnách, bolo to niečo odporné ! Odrazu som však pocítila, ako mi niekto chytil vlasy a držal ich, až kým som neskončila.

Bledá a roztrasená, s odpornou chuťou v ústach, som sa zosunula na zem. ,,Lynn čo sa ti stalo ?" Opatrne ma objal. ,,To mäso včera....asi nebolo dopečené." Jasné. Zvaľ to na ten steak. Hovorila som veľmi potichu, lebo som sa bála, že akékoľvek zvýšenie hlasu by malo za následok podobnú situáciu.

Chytil si moju tvár do dlaní a podrobne ju prezeral. ,,A už si v poriadku ? Netreba ti niečo ?" ,,Len by som sa napila, mám odpornú chuť v ústach." ,,Jasné, poď." Podal mi ruky, zaprela som sa, a postavila na rozklepané nohy. Vypláchla som si ústa čistou vodou a aj som sa trochu napila.

Keď som zdvihla hlavu, zbadala som jeho bledú a vydesenú tvár. Čoho sa tak bojí ? To nikdy v živote nevidel nikoho zvracať ?

,,Čo tak zízaš ?" Spýtala som sa už trochu istejšie. ,,Vieš, len ma napadlo...či nie si...." Okamžite som pochopila.

,,Čo ?" Odsekla som mu so smiechom v hlase. ,,Tehotná ?" Tak som doňho zabodla oči, že podvedome okamžite zvesil hlavu.

,,Nezmysel." Radšej som sa znova napila. ,,Predsa len, včera ten obrovský burger, dneska toto..." ,,Shawn ?" Už mi naňho dochádzali nervy. Prudko som otočila hlavu ponad rameno, stále sa opierajúc o umývadlo.

,,Ak ťa to upokojí, pretože táto situácia ťa očividne desí, môžeme ísť do nejakej lekárne a ja si kúpim tehotenský test. Ale hovorím ti rovno....NIE SOM TEHOTNÁ."

,,Dobre dobre, prepáč naozaj, mrzí ma to." Objal ma a pobozkal na čelo. ,,Nemusíš ak nechceš, vždy môžeš odmietnuť. Ale naozaj by ma to upokojilo."

Odrazu sa mi to však nezdal až taký nezmysel. Sakra, to semienko pochybností. Nie. Nie som tehotná, a aj to dokážem.

,,Nie veď v pohode, môžem to spraviť." Pokúsila som sa usmiať, hoci stále mi žalúdok zvierali kŕče. Chcel ma pobozkať, no ja som medzi naše pery rýchlo strčila svoju dlaň.

,,To by teraz nebolo múdre." Zasmiala som sa a dala mu pusu na líce. Vzápätí som ho obišla a vrátila sa do spálne.

Tak som sa prezliekla, ako tak učesala, na makeup som sa vykašľala a šli sme do mesta. Našim som napísala, že ideme na raňajky do mesta, a nájsť nejakú lekáreň, lebo mi ráno bolo zle od žalúdka.

No napriek tomu, aké nádherné počasie bolo, a my sme sa prechádzali historickým centrom, neprehovorili sme ani slovo. Zožieralo ma to. Keď som sa naňho chcela pozrieť, a on to zbadal a chcel sa mi pozrieť do očí, ihneď som uhla. Koho je to vina ?

,,Sean, ahm..." ,,Čo ?" Oh doriti, takto to nejde. Kým sa začnem cítiť trápne a červenať sa, vybalila som to naňho priamo.

,,Čo by si robil, kebyže...." zastala som priamo pred ním, chytila som ho za ruku. ,,kebyže som naozaj..." ,,Lynn, vôbec sa tým netráp jasné ?" Opäť si chytil moju tvár do dlaní a pobozkal moje čelo.

,,Nenechal by som ťa v tom. Nikdy." Nestriaslo to zo mňa všetky starosti, ale pomohlo to.

,,No tak ! Ale ešte to nie je isté, takže pohni !" Nech to mám čím skôr za sebou. Pomyslela som si, keď som ho ťahala k priečeliu lekárne na druhej strane cesty.