What is love ? British isles

29.🇬🇧

A je to tu. Posledný deň v Edinburghu. Zajtra odlietame do Cardiffu, hlavného mesta Walesu. Teším sa tam, no zároveň nechcem odísť. Znova.

Dnes bohužiaľ pršalo. Rovnako ako aj včera. Pozerali sme predpoveď počasia. Prudké dažde bičovali celé Írsko a časť spojeného kráľovstva, no a my sme s tým nemohli nič robiť, akurát tak tvrdnúť na hoteli a pozerať seriály jeden za druhým.

Dokonca ani v hoteli to nebola sranda. Chceli zakúriť, a tie radiátory chvíľu aj hriali, ale potom sa im niečo stalo s kotlom a všade bola zima. Ako chabú útechu poskytli do každej izby dve hrubé deky s červeným károvaným vzorom, ktoré kúsali horšie ako ploštice. Ešteže ja, predvídavá, som si zbalila aj pár dlhých kúskov oblečenia, a keď som sa takto naobliekaná zabalila do deky, dalo sa to prežiť.

Sean na tom bol horšie. Mal tepláky aj mikinu, ale nemal žiadne poriadne ponožky. Bola mu zima na ,,packy". Trikrát hádajte, čo som urobila.

,,Zavri oči." Prikázala som mu so zadržiavaním smiechu. ,,Och no dobre." Tak ich zavrel. Chichotajúc sa som mu na nohy natiahla moje huňaté ponožky.

,,No, pozri sa." Už sa to vážne nedalo vydržať. V momente, kedy sa pozrel na svoje nohy, som tak vybuchla od smiechu, až mi tiekli slzy z očí.

,,Bože to nemyslíš vážne !" Lamentoval nad mojimi ružovými, huňatými ponožkami s jednorožcami a dúhami. Tak som sa váľala po posteli, až som sa z nej skoro strepala, ako také klbko zabalené v károvanej deke.

,,Ja ťa prerazím Whitmanová !" Vzpružil sa a vyskočil na mňa, no ja som sa uhla a zvalila sa na posteľ, teda, aspoň som si to myslela. Sedela som príliš na kraji postele.

,,Sem poď !" Akonáhle po mne chňapol, zrúbala som sa z vysokého matraca jak ožratý drevorubač. Ledva som stihla vykríknuť, tvrdo som dopadla na huňatú kožušinu na drevených parketách. Ani moja nešikovnosť mi nezabránila prestať sa smiať.

Držala som si tú deku okolo pŕs, kopala nohami a smiala sa na plné hrdlo. Druhý dych som chytila, keď nakukol spoza matraca a díval sa na mňa, akoby mi práve preplo.

,,Ja len že...." pomedzi smiech som ledva chytala dych. ,,....ti nenormálne seknú !" ,,Ach ty teľa...." zašomral nado mnou. ,,Kebyže mi toto spraví Kajla vymknem ju na balkóne a nechám zmoknúť do nitky." Podal mi ruku a pomohol mi posadiť za. So skrčenými nohami som si uložila hlavu na ruky opreté o matrac.

,,A keďže som to ja ?" Zvedavo som naklonila hlávku, bola som ako malé šteniatko čakajúce na povel. ,,Hmm, keďže si to ty..." chytil ma pod pazuchami a vytiahol hore na posteľ.

Využila som to, a skočila naňho tak, že som na ňom sedela a on sa nemohol pohnúť. A sadla som si priamo na jeho kamaráta, ktorý sa mi nezdal ovplyvnený tým spavým počasím vonku.

,,Čo si vravel ?" Víťazoslávne som sa nad ním uškrnula. ,,Keďže si to ty, Scarlet Emily Whitmanová...." hovoril pomedzi to, ako mi chcel vyzliecť tričko. Predbehla som ho, a stiahla ho zo seba.

,,...moja frajerka..." ,,Áno ?" Priblížila som sa k jeho tvári. Aby som ovládla túžbu, zahryzla som si do pery. ,,...Hah..." odfrkol si, no nenechal ma čakať. Nadvihol sa a zahryzol sa mi do nej sám.

,,Tak ťa vyprášim ako koberec." Uškrnul sa, a vzápätí som sa ocitla pod ním. ,,Ale ale, na něco ste se zapoměl princi." Zastavila som ho ukazovákom na hrudníku. ,,Zeptat se princezny jestli by vás chtěla."

,,Ale no tak dievčatko." Uškrnul sa. Pomaličky mi pobozkal krk, a už som zase mala pocit, že som na elektrickom kresle.

,,Ja viem že chceš, lebo ti to tam dole nejako vibruje." Svojim úškrnom som mu naznačila, že môže.