What is love ? British isles

5.🇮🇪

Zabuchla som dvere, obaja sme boli vyčerpaní vykonom tam dole. ,,Aaaah" prehrabol si vlasy. ,,Mňa...jebne." zamrmlal tesne predtým, než som sa naňho zavesila a on nás oboch zhodil na posteľ. Ležala som na ňom a on ma hladkal po chrbte.

,,Hmm, nápodobne." Zamumlala som mu do trička a pomrvila sa. Zároveň som tak vdychovala novorozvírené čiastočky jeho vône. Ja ju táaák milujem.

,,Toto ja nedám." Bradou som sa oprela o jeho hrudnú kosť. ,,Ale, nedramatizuj. Ignoruj ich a prejde ich to, uvidíš." Letmo som sa usmiala, zliezla z neho a postavila sa.

,,Poď, niečo ti chcem ukázať." Hmm okej. Lenže on zamieril k oknu a chvíľu sa pasoval s kľučkou, aby ho otvoril.

,,Zbláznil si sa ?!" Zľakla som sa, keď som ho videla stáť v rozdrapenom okne, cez ktoré prúdil dnu svieži vzduch s letnou vôňou.

Obzrel sa cez rameno, uškrnul sa na mňa a odrazu vyskočil von. ,,Sean !" Vrhla som sa za ním, aby som ho zastavila, no keď som ho zdrapila za tričko, došlo mi, že stojí na akomsi lešení, dosť možno požiarne schodisko. Dom na americký spôsob, musím uznať.

Rozdýchavala som to ako šialená, a napriek tomu som očervenela. On je naozaj chorý na hlavu, takto ma vydesiť ! ,,Stále mi neveríš ?" Otočil sa na mňa s nadvihnutým obočím.

,,Buď ticho." Mrmlala som nadávky na jeho osobu, zatiaľ čo som preliezala okenný parapet a on sa na mne náramne bavil. ,,Tadiaľto. Niečo uvidíš." Pokračoval pozdĺž vonkajšej fasády, až došiel ku kovovému rebríku, ktorého priečky som v tej tme ledva videla.

Bez váhania naň naskočil a ja som ho chtiac nechtiac musela nasledovať, než som stihla akokoľvek protestovať. Nieže by som výšky priamo milovala, ale určite z nich nemám panický strach ako niektorí. A aj keď som rytmicky striedala ruky a nohy na priečkach, fakt, že podo mnou sa nachádza 7 poschodí mi poriadne dvíhal adrenalín.

Nakoniec som to zvládla až hore cez zvyšných 5 poschodí. Sean stál na okraji a keď som nohou dosiahla na poslednú priečku, chytil ma pod ramenom a pomohol mi dostať sa hore.

Bolo fajn znova cítiť zem pod nohami. Chvíľu som len tak stála v jeho náručí, vietor sa mi preháňal vo vlasoch a snažila som sa znova nadobudnúť rovnovážny stav.

,,Zvládaš ?" Spýtal sa ma. ,,Uhm, jasné." ,,Určite ?" ,,Sean, kebyže sa bojím výšok, tak sa ani z okna nevykloním, nieto ešte po rebríku liezť."

,,Si drsnejšia než vyzeráš." Za ucho mi zastrčil pramienok vlasov, ktorý mi nezbedne švihal po tvári. ,,Neblázni." ,,A o to krajšia." Keď mi venoval úsmev, neodolala som. Zdvihla som sa na špičky, ruky omotala okolo jeho krku a pobozkala ho.

Jeho pery už dávno neboli také suché, ako som si ich pamätala. Boli mäkké, poddajné a určené iba pre mňa. Táto dovolenka mu prospieva, vyzerá oveľa lepšie. Nie že by predtým vyzeral zle, len na ňom všetky tie starosti a zodpovednosť boli vidno. Ale teraz-priam žiaril šťastím.

Bozk mi vrátil, no vzápätí sa začal smiať. ,,Bože si tak maličká." ,,Buď ticho ja viem !" Zatiahla som ako malá. ,,Ale je to roztomilé. Si to najroztomilejšie dievča v celom Seattli a aj Dubline."

Stáli sme tam hodnú chvíľu a obíjmali sa. Ten spôsob ako ma držal hovoril za všetko, že som jeho, že ma ľúbi a že som preňho jediná.

,,Chcel si mi niečo ukázať ?" Opýtala som sa opatrne, aby som túto chvíľu nepokazila. ,,Oči dopredu, a dívaj sa." Odstúpil odo mňa a mne to okamžite doplo. Tie svetlá mesta, žiara, ktorá sa mohla porovnávať so žiarou hviezd na jasnej oblohe.