What is love ? British isles

44.🇺🇸

Kylie:

V posledných dňoch sa mi nechce nič. Nie kvôli udalostiam, jednoducho, som nemala chuť do života.

Veď sú prázdniny pre kristove rany ! Mala by som sa preháňať vonku s kamošmi a vymetať jednu bazénovú párty za druhou ! Tak prečo je mi tak mizerne ?

Viem prečo. Tí ľudia, s ktorými by som chcela byť, sú mi tak vzdialení ako nikdy predtým. Tí dvaja fyzicky, a Jeremy zas emocionálne. Ešte nikdy som sa necítila tak sama. Ako pokazená hračka, ktorú odmieta ktokoľvek opraviť.

Ležím na posteli, a moje obliečky sa mi zdajú pohodlnejšie než kedykoľvek predtým. Možno preto, lebo ich mama menila. Namiesto jednorožcov teraz ležím na pivonkách v pastelových odtieňoch. Ešte stále voňajú ako ružová aviváž.

Pri dverách odrazu zazvoní zvonec. Ja však ďalej hypnotizujem strop. Prečo je taký biely ? Musím si tam niečo nalepiť, čo tak svietiace hviezdičky ? Alebo nejaké zhúlené jednorožce, preskakujúc z dúhy na oblak. Hej, to by sa hodilo.

,,Kylie zlatíčko !" Kričí mama. ,,Máš tu návštevu !" Oh kurva, to nemyslí vážne. Keďže sa mama unúvala prevziať moju úlohu vrátničky, bez reptania som sa zosunula z postele.

Mala som pocit, že moja ruka váži snáď tonu. Tá sádra ma vážne štvala. A bolesť napriek tomu neustupovala, musela som brať tabletky, aby som ju vedela aspoň zdvihnúť.

Ťapkala som ako macko Pú až do chodby. Zlomenina lakťovej aj vretennej kosti zároveň. Nemám A+ z anatómie, ale viem, že ide o dve...asi najdôležitejšie kosti na ruke. A že som diskvalifikovaná aspoň ma pol roka. A že to sakra bolí.

No jasné, kto iný. Stál nám vo dverách a napriek pokrčenému tričku a teplákom vyzeral na zožratie. Teda, nie, nemala som naňho chuť. Mala som chuť aby vypadol.

,,Čawes." Hlesla som vyčerpane, a chcela si pretrieť čelo, no namiesto toho mi ten lekársky betón narazil o čelo, takže to vydalo dutý zvuk ako v nejakej groteske. Videla som, ako sa snažil tváriť uľútostene, no ledva ledva potláčal úškrn.

,,Carson poď ďalej, hádam tu nebudeš len tak stáť." Mama ho pozvala dnu, a nejak si nevšimla tú hrôzu v mojich očiach.

,,Nie, to je v poriadku, ja zas hneď pôjdem." Nasadil svoj najfotogenickejší úsmev, no napriek tomu prekročil náš prah, a ešte za sebou aj zavrel. Mala som chuť vrčať.

,,No dobre, ako chcete deti, nechám vás samých." Usmiala sa nad nami, a odplávala niekam do kuchyne.

A tak sme ostali sami. Zamrzli medzi nami všetky vzduchové bubliny. Naozaj sa nikomu z nás nechcelo začať, lebo očividne nikto z nás tu nechcel byť. Cítili sme to ako vzájomnú povinnosť.

Nevládala som stáť, tak som sa oprela o stenu. On to však využil a pristúpil bližšie.

,,Tak bez obalu. Čo tu robíš ?" Viem, že to znie hnusne, ale naozaj som bola vyčerpaná, a nemala som náladu na emócie.

,,Chcel som sa zastaviť a spýtať sa, či si v poriadku." Jeho vľúdne oči ma naozaj utešovali, no tento druh utešenia som momentálne naozaj nepotrebovala. Ani nechcela.

,,Stačilo napísať." Prepálila som ho pohľadom. ,,Alebo zavolať." Stroho pokrčil plecami. ,,Zdalo sa mi to osobnejšie. A chcel som ťa vidieť." ,,Tak, už si ma videl, aj ja teba. Môžeš ísť." On však sklamane pokrútil hlavou.

,,Ah Kylie..." ,,Carson prosím, nič proti tebe, ale teraz chcem naozaj byť sama." ,,A ešte ti vrátiť toto." Z vrecka si vytiahol ruku, na ktorej mal omotanú moju bordovú látkovú gumičku. Vydýchla som si, keď som ju zbadala, ako sa s ňou hrá na prstoch.