What is love ? British isles

17.🇮🇪

Dôkazy sme zaniesli na políciu. No európsky justičný systém ma naozaj nemilo prekvapil. Najprv nás ani nechceli brať vážne, potom Seanovi neverili, že tie drogy nie sú jeho.

Išiel vyletieť z kože. Nakoniec mu dali spraviť nejaký rýchlotest na prítomnosť návykových látok v tele, a až keď na vlastné oči videli, že je čistý, až potom nás začali počúvať.

,,Dobre decká," zívol si unudený policajt s čiernymi strapatými vlasmi a popukal kĺby na hánkoch. ,,Meno, adresu ste mi dali, pošlem tam nejakých ľudí nech to preveria. Už to nie je vaša starosť, tak to nechajte tak. ,,Dobre, ďakujeme." Odzdravili sme sa a kráčali von.

Zrazu som sa cítila oveľa ľahšie, keď to bolo za nami. A aj Sean mal na tvári spokojno-vyčerpaný výraz. ,,No konečne." Vzdychol si.

,,Ten Shutterly bol nemožný." Chytila som sa príležitosti zahromžiť na mladého, nešikovného policajta, ktorý mi pripadal ako žuvačka na topánke toho nadporučíka, s ktorým sme hovorili.

,,Nemôžme už ísť domov ?" Povedala som prvú vec, čo mi prišla na rozum. ,,Zbláznila si sa ?!" Vyštekol a díval sa na mňa ako keby som práve ušla z tej polície. ,,Chceš sa tam zjaviť uprostred policajnej razie ? Veď by mu bolo okamžite jasné, že sme ho práskli polišom !"

,,Dobre dobre ukľudni sa, nekrič, prepáč bola to blbosť." Prstami som si zoštipla koreň nosa. ,,No, vidíš. Dnes sa tam nesmieme ukázať celý deň, vrátime sa tam najskôr o deviatej."

,,Dobre, chápem." ,,No vidíš, šikulka." Pohladkal ma po vlasoch a vzápätí mi ich pobozkal. ,,Tak ideme do tej zoo ?" ,,No jasné, poď." Chytil ma za ruku a viedol na zastávku autobusu.

***

Na moje prekvapenie tam bolo naozaj skvelo. Popravde som čakala len ďalšie utýrané zvieratá, no keď som videla aké obrovské výbehy tam majú, moje počiatočné rozhorčenie sa stratilo.

Dokonca tam mali aj malú časť s názvom Dotyková zoo, takže sme sa pokojne mohli prechádzať vo voliére s papagájmi, opicami a mláďatami rôznych druhov zvierat.

Pre zmenu Sean neustále fotil mňa, keďže ma mali všetky papagáje veľmi radi, hlavne  červené ary mi pomerne často behali po hlave.

Ešte aj celý zvyšok dňa si zo mňa robil srandu, že si moje vlasy pomýlili s hniezdom. Aj by som naňho bola hnusná, keby to nebola pravda. Lebo predsa len, vlasy som dnes mala otrasné.

Okrem zoo sme sa znova poprechádzali po meste, najedli sa v mekáči, kúpili zopár drobností pre našich amígos, aby sme ich potešili a dokonca sme dali facetime s Carsonom, ktorý bohužiaľ ležal doma chorý ako pes, tak sme mu urobili menšiu radosť. Z môjho mobilu som mu poskytla virtuálnu tour de Dublin.

,,Lynn aj keď sa na teba rád pozerám láskavo to prepni na zadnú kameru." Zachrapčal predtým, než sa rozkašlal tak silno, až som myslela že si vykašle pľúca von z tela. ,,Kámo to kde si tak ochorel ?" Ozval sa aj Sean. ,,A viem ja ?" Ospanlivo si pretrel oči. ,,Ale strašne som rozbitý, drží ma to už niekoľko dní."

,,Ooh, chúďatko moje." Poľutovala som ho. ,,Hmm, nechceš mi prísť urobiť čajík ?" Spravil na mňa psie očká. Bolo to zlaté ale rozosmialo ma to. ,,Hej len počkaj zbalím si kufre, odveziem sa na letisko, ukradnem lietadlo a pristanem vám na záhrade."

Teraz sme sa rozosmiali všetci. Takto sme debatili o živote, pritom som mu ukazovala miesta, ktoré sme predtým so Seanom navštívili, a tak, proste bolo strašne fajn.