What is love ? British isles

1.🇮🇪

Z tej výšky mi svet pripadal ako na dlani. Možnosti sú nekonečné. Ide o to, ktorým smerom sa vyberiete a komu dovolíte, aby vás na tejto ceste sprevádzal. A ja som si vybrala správne.

***

Let lietadlom bol dlhý a vyčerpávajúci. Leteli sme cez 12 hodín. Prekročili sme zhruba 9 časových pásiem a videli západ slnka nad morom. Bolo to vážne nádherné.

Únava na mňa prichádzala asi v 3 hodinových intervaloch. Ani ja ani Sean sme z nášho boxu nevychádzali, pokiaľ to nebolo nutné.

Hore som vydržala asi hodinu na to, aby som zjedla obed, či desiatu či čo to bolo keďže som už strácala pojem o čase. Ale aj to mäso na anglickej zelenine aj ten obložený sendvič chutili naozaj dobre.

So Seanom sme si pozreli niekoľko filmov, aby tá cesta ubehla rýchlejšie. Zakaždým, keď skončil som sa schúlila nabok tvárou k oknu, a Sean ma zakaždým prikryl sivou dekou, ktorú si pre mňa vypýtal od letušky, zabalil ma do nej a skryl ma do svojho objatia, pretože v lietadle bol dosť studený vzduch.

***

,,Hej...honey, preber sa." Niekto mnou jemne triasol a pomaly ma preberal. Teda, vedela som, že je to Sean, ale moje spiace vedomie to v prvej chvíli nevedelo rozoznať.

,,Hmm ?" Mrnčavo som sa obrátila ma druhý bok. Už som sa dostala k vedomiu, no moje oči sa nie a nie otvoriť. Tak som na prebudenie dostala bozk, a potom som ich už otvoriť musela.

,,Dobré ránko." Usmieval sa na mňa. Tiež vyzeral že sa len pred chvíľkou prebudil. V tlmenej žiare svetiel, ktoré mu svietili nad hlavou som jeho tvár videla iba ako siluetu s vlasmi odstávajúcimi do všetkých strán.

Prispato som sa usmiala. ,,Ránko ? Koľko je hodín ?" Pokúsila som sa zdvihnúť na lakte, aby som zhodnotila situáciu ja za okienkom.

,,Už je druhý deň. Pozri, už takmer vyšlo slnko." Doplazila som sa k okienku, aby som mohla lepšie zaostriť. A naozaj. Obloha hrala všetkými pastelovými farbami a slnko nad horizontom osvetľovalo mesto pod nami, ktoré sa pomaly približovalo.

,,To je Dublin ?" Zvedavo som sa otočila na Seana. ,,Už budeme pristávať. Prečo asi by som ťa inak budil ? Si taká krásna keď spíš." ,,Hmm." Usmiala som sa. ,,Vysvetli mi ako ťa mám nemilovať." ,,Pretože som neodolateľný ?" Posadil sa a rukami si vošiel do vlasov, aby si ich ako tak urovnal.

,,No tak to si trafil." Nahla som sa k nemu, pobozkala ho, a usadila sa do operadla, aby som sa mohla pripútať. Nešlo mi to, a Sean to videl takže sa toho ujal.

,,Ďakujem." ,,Nemáš zač." Sadol si do svojho kresla a pripútal sa. Ešte vždy sme mali rozložené ležovisko medzi dvoma sedadlami oproti, takže sme mohli mať pohodlne vystreté nohy.

Držali sme sa za ruky, ja som sa oprela o jeho rameno a spolu sme hľadeli na mesto, ktoré nám s každým metrom nižšie odhaľovalo život v ňom.

***

Po tom, čo sme si vzali naše kufre a tašky sme zamierili k východu. Viete ako je to, keď niekto čaká dôležitých hostí v letiskovej hale. Na ceduľku napíšu vaše priezvisko a potom tam kľudne stoja aj 2 hodiny kým nepriletíte. Takto to bolo aj v našom prípade.

Len čo sme vošli do hlavnej letiskovej haly, zrak nám všetkým padol na muža v zrelšom veku s blond vlasmi vystrihanými po bokoch, malou koziou briadkou, postavou športovca, vyškereného od ucha k uchu držiac ceduľku s nápisom Whitmans. No, tak to budeme asi my.

,,George tak tu ste ! Trčím tu už od piatej. Váš let si teda dal na čas. Nemohli ste ho trochu popohnať ?" Otec sa zasmial. Tak tento človek je instantný entuziasmus.

,,Ray teba to asi nikdy neprejde, že ?" ,,Mňa ? Nikdy. To si uhádol." So smiechom sa pozdravili a Ray ho poťapkal po pleci. ,,Rád ťa vidím." Začal otec zdvorilo. My sme len stáli obďaleč a sledovali toto stretnutie po niekoľkých rokoch.

,,Aj ja teba. Vyzeráš dobre, na to, čo si na strednej stváral." Poslednú časť vety vyslovil so stíšeným hlasom a skôr na nás. Ja som to neudržala vyšiel zo mňa sekaný smiech. Daniela na tom bola podobne, a Sean ? Ten sa ako vždy iba uškŕňal a gúľal očami.

,,Keby ste ho videli, koľko toho dokázal za jeden večer do seba naliať teda tento chlap má výdrž..." ,,Dobre dobre stačí už o mojej výdrži..." v zápätí mu došlo, ako to vyznelo, a keď sa na nás pozrel, videl smejúcu sa skupinku psychopatov.

Kvalitne očervenel, ani sa mu nedivím. Daniela si to všimla ako prvá, ukľudnila sa a zahriakla nás, nech skľudníme hormóny.

,,No, tak toto je môj veľmi dobrý ale stále rovnako otrasný kamarát zo strednej, Ryan Murphy." Ak je takýto teraz, musel byť zážitok chodiť s ním na strednú.

,,Teší ma rodinka." Srdečne si podal ruku s Danielou. ,,Ááá....toto sú tvoje deti Georgie ?" Ja som sa zatvárila ako vzorná dcérenka, ale Sean iba krútil hlavou. ,,Ja som, priznávam sa." S hlavou medzi ramenami som váhavo zdvihla ruku ako keď sa had dvíha z prúteného koša.

,,Ale nehovor. Takáto slečna že je tvoja ?" ,,Áno, áno." Otec si prešiel rukou po tvári, zrejme už mu dochádzali nervy. Pomohla som mu a ako prvá som vystrela ruku.

,,Som Lynn. Teší ma." ,,Potešenie je na mojej strane." Stisol ju tak, ako sa patrí dáme.

,,A kto je potom tento švárny mládenec ?" ,,Som Sean." ,,Je to môj priateľ." Dodala som, kým si oni dvaja podali ruky. ,,No teda," Pokrútil hlavou.

,,obaja ste už takmer dospelí. A Sean, vyzeráš ako zodpovedný inteligentný človek. Určite Lynn veľmi ľúbiš." ,,To je pravda. Nedal by som ju za nič."

Ani neviem ako, chytil ma okolo pása a pritiahol bližšie k sebe. Povedal to sebavedomo a bez zaváhania, čo znamená že nemal najmenšie pochybnosti, a ja som si znova uvedomila, ako ho milujem.

,,Isteže. Prepáčte niekedy sa stariem aj do vecí, do ktorých ma nič. Ale viete, práca psychológa je skôr životný štýl ako povolanie." Zdvihol ruky, akoby chcel obhájiť to, čo práve vyslovil.

,,Poďte za mnou. Auto mám zaparkované tu vpredu." Všetci sme ho nasledovali na parkovisko. Daniela sa s Rayom dala do reči ohľadom psychológie a čo všetko tá práca obnáša, my sme kráčali ruka v ruke za nimi ťahajúc naše kufre, z ktorých mi jeden Sean zobral. Britské prostredie z neho robí gentlemana.

Sadli sme k nemu do auta, kým naši s Rayom nakladali kufre. Nakoniec si otec a Ray sadli dopredu, Daniela sa vtesnala k nám dozadu, a keďže auto malo celkom malý interiér, bez váhania som si sadla Seanovi na kolená, ani pás som nepotrebovala, jeho ruky boli viac než dosť.

Sekavo sa pohol po ceste z parkoviska. Ja som sledovala mihajúce sa okolie a premýšľala, ako asi bude jeho byt alebo dom vyzerať a usmievala sa nad predstavou toho všetkého, čo nás tu čaká.

____________________________________________

Hi, I'm back. Nezbavíte sa ma, haha 😅
Takže, uhm, prvá časť cesty po britských ostrovoch je tu. Pohodlne sa usaďte, rozbaľte čokoládu a užívajte čítanie.🖤

PS: všetky miesta, ktoré táto kniha opisuje, sú skutočné.