What is love ? British isles

18.🇮🇪

Prebrala som sa už v aute cestou do nemocnice. Stále som bola trochu mimo, no vedela som, že ležím na zadnom sedadle auta, vedľa mňa sedí Daniela a otec šoféroval, takže Sean bol pravdepodobne vpredu.

Trochu som zazmätkovala a chcela sa posadiť prudšie, než to bolo možné. ,,Nie nie zlatko ostaň ležať." Veľmi rýchlo ma zatlačila naspäť do mäkkého čalúnenia. ,,Čo...čo sa deje ?" ,,Nič nič len si mala menší úraz, ideme do nemocnice."

,,Nie menší úraz," chytila som sa za hlavu. Stále ma líce aj spánok boleli a pulzovali, no už som nekrvácala. ,,Sean a Russel sa pobilli, však ?" Prikývla.

Došli sme až na urgent. Dovtedy som sa spamätala natoľko, že s Danielinou pomocou som bola viac menej schopná kráčať sama. Horšie na tom boli Sean, ktorèho vliekol môj otec a Russel, ktorého z oboch strán držali Sasha a Ryan. Neušiel mi víťazoslávny úškrn. Russel bol doriadený viac ako Sean. Sean vyhral. Vždy vyhrá.

Otec kráčal smerom na recepciu. Tam chvíľu čosi riešil s tým mužom za pultom, ktorý po chvíli ukázal na neďaleké dvere.

,,Čo vravel ?" Spýtala sa Daniela. Už ma pokojne mohla pustiť, stála som na vlastných. ,,Že Russela vezmú hneď ale my musíme ešte chvíľu počkať, vraj tam nie je skoro nič voľné."

,,Vážne ?" Odsekla som slabým hlasom. Stále som si zvierala žalúdok, bolo mi z toho akosi nevoľno. ,,Koľko ľudí sa asi teraz o desiatej večer pobilo do krvi ?"

Russel zmizol za dverami a otec usadil Seana na jednu zo stoličiek pri stene. Nečakala som na Danielinu pomoc. Sama som sa vybrala tým smerom a zviezla sa na stoličku vedľa neho.

Hlava mi padla na jeho rameno a on tlmene sykol od bolesti. ,,Prepáč." Ospravedlnila som sa mu. Hlavu som pomaly zdvihla, no on namáhavo zdvihol ruku, objal ma okolo ramien a uložil si ju naspäť na svoje rameno.

,,To je v pohode." Vzdychol si. Zrak mi padol na jeho hánky dobité do krvi. Natiahla som za nimi dlane (až teraz som si všimla ako sa mi trasú ruky) a chytila som ho. Nereagoval, no mne to bolo jedno. Len aby vedel, že som tu s ním.

Po chvíli nás zavolali dnu. Bola to dlhá miestnosť rozdelená zelenými závesmi na niekoľko kójí. Pozrela som sa do prvej. V strede a na pravom okraji stáli dve ležadlá.

Na tom krajnom sestrička ošetrovala bezvládne sediaceho Russela, obskakovaného jeho milovanou Saškou.

,,Ty bastard !" Sean pozbieral všetky sily a vrhol sa na neho, no ja a otec sme ho zadržali. ,,Sean už stačí !" Otec ním trhol a jediným prudkým pohybom ho usadil na stoličku vedľa Russelovho ležadla. Všetci sa tam začali strkať, hádať, otec, Ray, Russel, Sean,...

Nemala som na to nervy, náladu, energiu. Sadla som si tam, kam mi ukázal doktor. Popravde, vnímala som iba svetlo a pohyby, keď doktor prezeral moju tvár.

,,No. Našťastie to netreba šiť, ale zatiaľ ti na to dám ľad a potom uvidíme." Začal šmátrať niekde vedľa mňa. ,,Počkaj tu chvíľu, musím ich ukľudniť. Carrie, dones tuto slečne ľad, ja sa o nich postarám."

Ďalšia vec čo si pamätám bola, ako si s úľavou prikladám studené ľadové vrecko na spuchnutú tvár. Zvrela som oči a sústredila sa na ten chlad. Ten blahodárny chlad na mňa pôsobil ako droga, okamžite som sa prebrala a dokonca som začala vnímať, čo sa to vlastne stalo.

,,Aaaah, ďakujem." Vzdychla som si. ,,Niet za čo." Usmiala sa a podala mi ešte jedno. ,,Keby sa ti rozpustilo. Pozriem sa ti na tú ranu, dobre ?" Začala sa venovať môjmu spánku.

Keď sa ho dotkla, prudko som sa odtiahla, do celej hlavy mi vystrelila bolesť. ,,Ježiši prepáč, to som nechcela." ,,V pohode." Šepla som a nechala ju, nech si robí svoju prácu.

George:

,,Ryan doriti zastav ho už nejako veď je to tvoj syn !" Už som sa neovládal a vrieskal na celú miestnosť. Dannie sa ma snažila ukľudniť, kurva ale ako môžem byť kľudný ?! Moja dcéra omdlieva ani nie meter odo mňa, Sean a Russel sa tu idú zabiť a ja nie som schopný urobiť nič !

Mlčal. Potláčal som silnú chuť mu jednu vraziť, nie len jemu ale aj Russelovi za to, ako ublížil Lynn a doriadil Seana !

,,George musíme sa porozprávať." Otočil sa a mieril k dverám, no ja som ostal stáť. Keď zistil, že ho nesledujem, zadíval sa na mňa s otázkou v očiach. ,,Ak niečo chceš, povedz to tu. Nech ťa všetci počujú."

,,George, toto naozaj nie je téma, ktorú by mali teraz počuť." Precedil pomedzi zuby. Kývol hlavou smerom k Russelovi, Seanovi a následne Lynn. Pozrel som sa ich smerom.

Mal pravdu. Teraz riešia iné problémy a počúvať dvoch starých bláznov ako sa hádajú nie je nič moc. Ale nechcel som tu Lynn nechať. Nie s Russelom. Síce teraz nebol v stave útočiť, no ani Sean nebol v stave ju brániť a o nej už ani nehovorím.

,,Poď vedľa, nenechám ich tu samých." Na okamih sa zatváril prekvapene, ale prikývol. Zašli sme o dve kóje ďalej, kde sa na mňa otočil a začal:

,,George, si môj kamarát. Ale nemyslím si, že by ste tu mali ostať." Vybalil to priamo a bez zbytočných omáčok. Čakal som od neho všetko, ale toto nie. Takýto podraz bol predsa pod jeho úroveň. No, očividne som ho však preceňoval.

,,Čo prosím ? Ty si sa zbláznil ?" ,,Nie. Ako sory ale...policajná razia v mojom byte ? Russel  dobitý na urgente ?..."

,,Ray," z úst vypúšťal čoraz väčšie absurdity a ja som mal čo robiť, aby som sa ovládal. No on bol dokonale pokojný, čo svedčilo o tom, že všetko myslel vážne.

,,Tvoj syn...v tom byte schovával takmer 2 kilá perníku, napadol Seana a moju dcéru a my máme odísť ?! Počúvaš sa vôbec ?" ,,Čo riešite ?" Na pleci som pocítil Danielinu ruku.

,,Ryan nás chce vykopnúť z bytu." ,,To nie je pravda !" ,,Ale je. Je to presne tak, ako to znelo." ,,S Russelom to vyriešim. Pošlem ho na protidrogové. Ale nič to nemení na tom že to čo tie vaše decká urobili bolo úplne šialené ! Veď nás mohli všetkých zavrieť, keby som nezaplatil !"

Ani Daniela ma nedokázala zastaviť. Všetku silu som vložil do tej päste, ktorou som mu vrazil až tak, že sa zatackal dozadu a niet ďalšieho ležadla, sklátil by sa na zem. Ani neviem prečo, no začal som sa smiať. Tak sa mi uľavilo ! Daniela na mňa zdesene vypliešťala oči, moja ruka brnela a ja som sa smial. Čo dodať ?

,,Ty hajzel !" Vyštekol tlmene. Dlanami si zvieral nos, z ktorého mu začala tiecť krv. ,,Ešte raz," varovne som zdvihol ukazovák. ,,ešte raz povieš čo len slovo na moju dcéru a Seana, tak to bude horšie."

Ani neviem, kedy som sa tak zadýchal. Trochu rozhádzane som sa otočil a vrátil sa naspäť za ostatnými. Moja Lynn si ešte stále prikladala ľadové vrecko na tvár a Sean vyzeral už tiež pokojnejšie.

,,Tak, viac už urobiť nemôžem." Doktor si oprášil ruky ako ponský pilát. ,,ale tento mladík," ukázal priamo na Russela, ktorý si zvieral ľavu časť hrudníka.

,,tu pre istotu ešte ostane, chcel by som ho poslať na snímky pretože mám podozrenie na pár zlomených rebier."

,,No krása !" Ryan zúfalo rozhodil rukami. Ja som nepovedal ani slovo, len ten úškrn mi kazil celý imidž. Bolo mi jedno, čo s ním bude, rovnako aj to, že nás vykopol z bytu. Len nech si to obaja zožerú aj s úrokmi.

,,Lynn, Sean, poďte. Ideme naspäť." ,,Čože ?" ,,Čo ?" Sean si bolestivo rozcvičoval ramená. ,,Keď sa vrátime, zbaľte si kufre. Zajtra odlietame do Škótska."