Bola som dobrovoľne nútená ostať tam ďalších 20 minút. Najdlhších 20 minút môjho života. Vlieklo sa to mučivo pomaly a zatiaľ čo sa Loverny na niečom ohromne zabávala spolu s Allienom, ja som umierala zvnútra.
Neviem ani kedy, a ani ako, niečo sa vo mne zlomilo. Z ničoho nič som sa s hrmotom postavila, a chcela som odísť. Okamžite. Vypadnúť odtiaľ čo najďalej.
,,Lynn čo sa deje ?" Vyzvedal Allien. Za jeden večer už som cítila hanby dosť. Keby som mu teraz vlepila facku, znamenalo by to iba ďalšiu pozornosť, o ktorú som naozaj nestála.
Preto, som po jeho otázke zaťala zuby najsilnejšie, ako viem. Nebola som schopná sa naňho ani pozrieť. Bolo mi jasné, kto za to mohol. Že Sean musel odísť. Musel to byť jeden z nich, asi skôr Loverny. Bola to pomsta za to, ako sa s ňou vtedy rozprával.
,,Odchádzam. HNEĎ." Chcela som sa jednoducho otočiť a odísť. No to Loverny nemohla dovoliť. ,,Už je neskoro. Asi tak 20 minút." Zložila si ruky na stôl. Jej hlas sa zo sladkého švitorenia zmenil na chladnú zmiju.
,,Si príliš ovplyvniteľná, Lynn Whitmannová. Nebojuješ. A jedného dňa, ťa to bude stáť veľa."
Jej slová mi vírili okolo hlavy, no ja som ich nepustila dnu. Nezaslúži si, aby som jej tu spravila scénu. Viem, ako s takýmito ľuďmi treba jednať. Otočiť sa a odísť. No jedno som si nemohla odpustiť.
Pomaly som jej ukázala vztýčený prostredník, ako vtedy Sean mne. ,,Fuck off, LADY." Precedila som pomedzi zuby. A okamžite som sa otočila na opätku a kráčala som preč. Bolo mi jedno, že dáma má v opätkoch robiť malé kroky. Potrebovala som sa okamžite dostať na vzduch.
Hneď ako som vyletela von, zhlboka som sa nadýchla. Poobzerala som sa naokolo, a stopla jednu pani: ,,Prosím Vás," vyletela som na ňu. ,,ako ďaleko je to odtiaľto na Baker street ?" ,,Asi tak 15 minút taxíkom." Ukázala smerom dolu ulicou.
,,Díki." Zamrmlala som, a vybrala sa po chodníku. Moje kroky boli prudké a rýchle, srdce mi bilo ako splašené, oči sa mi zapĺňali slzami a v hlave som mala mess ako nikdy predtým.
Pozrela som sa na náhrdelník a prstene od tej kurvy. Rad radom som si všetko začala strhávať a prudko hádzať okolo seba na chodník. Nechcela som tie veci. Nestála som o tieto pozornosti. Keby môžem, aj šaty si roztrhám a hodím niekam do koša, ale tu by to asi iba pritiahlo pozornosť.
Nenávidela som ju. Za to, že som jej naletela, za to, že som ju chvíľu považovala za priateľku a na to, žo urobila Seanovi. Ale ešte viac som nenávidela sama seba. Mala som odísť so Seanom.
Mala pravdu. Nemala som sa nechať zadržať. Mala som bojovať. Ale to ja nedokážem. Vždy si myslím, že všetko čo mám, je samozrejmé. Neuvedomujem si, akú to má všetko cenu. Nedokážem bojovať za vlastné šťastie, a preto sa radšej trápim a ľutujem.
Objala som si ramená. Slzy mi stekali po lícach. Nenávidím sa za to všetko.
***
,,Domov" som prišla ako zmoknutá myš. Ani mi nebolo jasné, ako som sa dostala dnu, jediné, čo si pamätám, bolo, že som sa s lodičkami v ruke vrútila do kuchyňoobývačky, a následne do našej izby, kde bolo zhasnuté.
Ešte stále som nedokázala chytiť dych. Zrak mi padol na topánky v mojej ruke. ,,Skurvené podpätky !!" Zrevala som, a z celej sily som ich hodila do najvzdialenejšieho kúta izby.
Keď som zo seba na ulici strhávala všetky šperky, zabudla som na ozdobu na ucho. Zlostne som si ju chcela strhnúť z ucha a vyšmariť ju von oknom, no v tom momente som zbadala, že pri okne stojí Sean.
أنت تقرأ
What is love ? British isles
مغامرة,,A si si istá, že to chceš ? Predsa len, je to navždy." ,,Ale daj s tým už pokoj !" Ohradila som sa. ,,Nebola by som tu, kebyže si nie som istá." ,,Pfuuuu no dobre." Vydul líca a založil si ruky. Kým som si to stihla rozmyslieť, sadla som si do t...
