What is love ? British isles

13.🇮🇪

O dva dni:
Ako vždy ma zobudili lúče vychádzajúceho slnka. Svetlo mi prenikalo cez zavreté viečka, a bolo to celkom otravné tak som ich otvorila a rozhliadla sa.

Posadila som sa a pretrela si červené oči. Vietor mi do nich nafúkal kvalitne veľa prachu, takže boli červené ako angorský zajac.

Cestou z Moherských útesov sme sa zastavili v meste Galway, kde sme si našli ubytko a jednu noc tam prespali. Do bytu sme sa vrátili až na druhý deň. Celý čas, čo sme boli tam, som myslela na pesničku Galway girl.

Celý tento írsky trip mi pripadal ako po stopách Eda Sheerana, ale páčilo sa mi to. Zatiaľ naberal správny smer a fakt som si to užívala.

Zadívala som sa na, ako inak, spiaceho Seana. Už ma celkom otravovalo vstávať neustále prvá. A navyše mi tento krasoň sľúbil raňajky do postele a nič z toho. Okrem toho ma už nebavilo nežné zobudenie bozkom ako každé ráno, začínalo to byť celkom nuda.

Otrávene som mu prstami zoštipla nos a držala mu ho dovtedy, kým sa nezačal metať ako ryba na suchu a neotvoril oči.

,,Krista pána si normálna ?!" Prudko sa posadil a rozdýchaval to. Ja som sa už dávno smiala. ,,Keby si sa občas zobudil ako prvý, nerobila by som to." Slovo občas som vyslovila zvlášť výrazne.

,,Nedávno som zvládol infarkt, chceš mi privodiť ďalší ?" ,,Ale prosím ťa !" Odfrkla som si a mávla nad tým rukou. ,,Infarkt nedostaneš z toho že nachvíľu zadržíš dych." ,,Určite ?" Narovnal sa a ani neviem ako, zrazu som ležala pod ním medzi jeho rukami.

,,Hmm, určite. Doktorka nie som, ale toto viem." Pretrela som si oči. ,,No tak schválne, na koľko zadržíš dych ?" Uškrnul sa. ,,Ja ? No celkom dlho. Prečo ?" Tak ako ja jemu mi zoštipol nos a trochu ním zamykal. Zasmiala som sa, hoci to bolo trochu ťažšie, smiať sa a zároveň dýchať ústami.

Čakala som, že mi ten nos pustí, no on sa ku mne začal približovať, privrel oči a bozkával moje pery. Ja som ho bozkávala tiež, no on mi stále držal nos a čoskoro mi začal dochádzať kyslík.

Ahaaa tak toto bol jeho plán ! No...ale už to prestávala byť sranda, hrudník ma tlačil čoraz viac a môj mozog začínal panikáriť.

,,Hmmmm !" Buchla som ho po ramene, no on neprestal. Vážne som sa začínala báť ! Po ruke som ho capla ešte niekoľko krát, a až potom sa pomaly odtiahol a ja som sa zhlboka nadýchla.

,,Sean !!" Zrúkla som naňho rozdýchavajúc to ako keby som zabehla maratón. On sa iba spokojne uškŕňal tým jeho debilným prihriatym úsmevom.

,,Ale to nie je fér ty si mi vysával môj kyslík !" Vystretými dlaňami som si ukázala na pľúca. Jeho to príliš nevykývalo, iba pokrčil plecami a spýtal sa ma: ,,Vážne to bolo také zlé ?"

Trefa do čierneho. Bolo ? Práveže vôbec. Aaaaach Sean nikto nevie bozkávať ako ty !
Zavrčala som a vyvrátila hlavu. ,,No tak je to jasné !" Roztiahol ruky a čakal objatie, no namiesto toho na ňom pristál môj vankúš. Keď mu skĺzol z tváre, zbadala som jeho vyvrátené bielka a vpadnuté kútiky úst.

,,Strč sa." Zaškerila som sa. ,,Hmm, až po tebe." Arogantne sa mi díval do očí, no vážna tvár mu dlho nevydržala, takže ani mne.

Obaja sme sa tam začali pučiť od smiechu. ,,Ahahaaah poď sem !" Schmatla som ho za tričko (v ktorom výnimočne spal), pritiahla k sebe a pobozkala ho, trochu drsne, ale zároveň nežne.

,,A okrem toho," artikulovala som ako škôlkarka, na čom sa náramne bavil. ,,Si mi ty pán dokonalý jedného času sľúbil raňajky do postele, ak by si si uráčil spomenúť."

Nachvíľu vyzeral, že sa naozaj zamyslel. Potom sa plesol po čele a zhlboka vzdychol. ,,Jáááj to tá moja pamäť. Vieš, keď ona je zaplnená toľkými vecami, že mi to vypadlo."

,,Héj, a čím takým ?" Znova som schmatla vankúš, napriahla sa a čakala na jeho odpoveď, pretože ak bude nesprávna, dostane po fasáde.

,,Hmmm" slimačím tempom sa približoval. Mykla som rukou na znak, že som pripravená zaútočiť. ,,Tebou, myšlienkami na teba, našimi zážitkami, tvojimi slovami..." Oooo tak to hej. Moje srdiečko sa roztápalo, nechala som ho zobrať mi ten vankúš a znova ma pobozkať.

,,Ja ti tie raňajky urobím, keď tak veľmi chceš." Zašepkal, než otvoril oči. Jeho teplý dych ma príjemne šteklil na lícach a musela som sa usmiať.

,,To by som prosila." Pohladkal ma po líci a vstal z postele. Medzitým som sa Russelovi prehrabala v DVDčkach a našla tam aj niečo iné ako priateľov: tadá, Teóriu veľkého tresku. Ha ! Priznajte sa, že ste aj vy čakali niečo nechutnejšie ? Verte mi, aj ja.

O 20 minút sa vrátil Sean aj s kráľovskými raňajkami na drevenej tácke. Boli to dve hrianky s vykrojeným stredom v tvare srdca a v každom bolo jedno volské oko.

,,Ooooh to je krása !" Zatlieskala som ako malá, keď to položil vedľa mňa. Za moje ocenenie mi vtisol veľký bozk na líce a potom sa spokojne usalašil vedľa mňa a zahryzol sa do svojej hrianky, až všade omrvinky padali.

Dohodli sme sa, že dnes sa žiadna poznávačka nekoná, iba večer sa pôjdeme prejsť. Ani obed sme nemali poriadny, len keď už mi okolo tretej začalo škvŕkať v bruchu, čo Sean prirovnal k volaniu veľrýb,  som usúdila, že by bolo način si niečo zohnať.

Tak som vstala a presunula sa do kuchyne. Na ceste cez obývačku ma však zastavil slizký hlas: ,,Ale ale, je ti teplo ?" Russel.  Očervenela som ako paprika, keď som si uvedomila, ako vyzerám.

Mala som na sebe iba čierne tielko bez podprsenky a čipkované nohavičky, nikdy som sa necítila tak trápne. Väčšinou si dávam pozor, aby som sa vyhla presne takýmto situáciám, no teraz som na to očividne zabudla.

,,Už si sa konečne osmelila ?" Rozvalený na gauči nado mnou slintal pohľadom. A prečo nie, vyzerám dobre, nemala by som sa za to hanbiť. Pozerať sa môže koľko chce. Len ak niečo skúsi, dostane aj odo mňa, nie len od Seana.

,,Russel, urob mi láskavosť a drž hubu." Odsekla som mu bez toho, aby som pohla čo len jediným svalom. Vošla som do kuchyne, vzala jedlo a vracala sa s plnými rukami.

,,Ale no táák, poď si sadkať ku mne." Trochu nemotorne sa posadil a poťapkal po mieste vedľa seba. ,,Hmm, k tebe či na teba ?" Nadvihla som obočie pretože mi bolo okamžite jasné, kam týmto mieri. Pokrčil plecia.

,,To už je na tebe, aj keď, preferoval by som druhú možnosť." Až som cítila ako ma tým pohľadom vyzlieka. Aby som sa tejto hnusnej predstavy zbavila, pokrútila som hlavou a zakašlala. ,,Strč sa." Bola moja jediná odpoveď, než som sa vybrala naspäť hore.

,,Do tvojho zadku ? To by som bral." ,,Čože ?" Vyprskla som v strede schodov. Keď som sa rozhorčene otočila, Russel sa začal nechutne a chrapúňsky rehotať na vlastnom špinavom vtipe. Z hrdla mi vyšlo otrávené zavrčanie a bez váhania som sa rozbehla naspäť za Seanom, do bezpečia. Nechcela som v prítomnosti tohto chuja stráviť už ani sekundu.