What is love ? British isles

53.🇬🇧

Reštaurácia Le Gavroche sa nachádzala na križovatke Park street a Upper Brook street, oproti galérii Michaela Wernera, kam sme chceli zájsť zajtra.

Predtým, než som sa začala maľovať, som obliekla a upravila Seana, tak, aby sa mal aspoň trochu do takejto spoločnosti. Nepresvedčila som ho, aby sa vzdal čiernych conversiek, preto sme mu žiadne topánky nekúpili, ale ako kompenzáciu som mu vybrala kravatu, a podarilo sa mu vybrať si tie najmenej roztrhané džíny, aké len mali. Nebol ochotný sa tej jednej diery na nohaviciach vzdať.

Nakoniec som dokončila seba, a znova som si dávala tú ozdobu do ucha, keď nám niekto zdola zazvonil na zvonček. Zdvihla som to a v telefóne sa ozval mužský hlas:

,,Slečna Lynn Whitmanová a pán Sean Rogers ?" ,,Áno, to sme my." Zarazilo ma, ako nás oslovil.

,,Váš odvoz je pripravený." A položil. Nechápavo som sa obzrela na Seana. Veď sme si žiadny odvoz neobjednali.

,,Kto to bol ?" Naposledy si upravoval vlasy. ,,Vraj máme dole odvoz." ,,Páni, no, neostáva nám nič iné." Dvomi krokmi sa dostal ku vchodovým dverám, a otvoril mi ich. ,,Dámy majú prednosť." ,,Ooh ďakujem pane." Tak som kluskala po strmých schodoch a Sean za mnou.

A fakt. Pred domom nás čakal nádherný čierny mercedes kupé triedy S, s matným lakom a špztkou s nápisom LABRRY.

Na veľké počudovanie, šofér nevystúpil z ľavej strany vodiča ale z pravej, formálne sa uklonil, a ležérnym krokom prešiel k zadným dverám. Otvoril ich pravou rukou, pričom ľavú si držal za chrbtom.

,,Pane, madam..." čakal, kým nastúpime. ,,Počula si." Ustúpil nabok. ,,Až po vás, madam." S letmým úsmevom som prešla okolo neho a nastúpila. ,,Británia ti prospieva, Sean Rogers." Usadila som sa na sedadle, zatiaľ čo jemu šofér otváral dvere na druhej strane.

,,Myslíš ?" Spýtal sa, keď sa usadil vedľa mňa. ,,Určite." Kým nastupoval, dívala som sa von oknom s lakťom opretým o dvere. Keď sa dvere na jeho strane zabuchli, tvár som otočila smerom naňho. ,,budeš takýto gavalier aj keď sa vrátime do Seattlu ?" ,,Ak sa zo mňa stal...či stáva gavalier..." zadíval sa na moju pravú dlaň, voľne spustenú na sedadle. Nežne ju zodvihol na úroveň očí.

,,Robí to z teba moju milady ?" Jeho priamy pohľad do mojich očí som cítila tak intenzívne, srdce sa mi rozbúchalo ako o závod.

Jemne som pootvorila ústa, ako som uvažovala. Stále som bola fixovaná tými jeho búrkovými očami. ,,No ja neviem, robí ?" Ako tie slová plynuli z mojich úst, pomaly a galantne zdvihol moju ruku k jeho perám, a pobozkal ju tak ľahko, ako keď sa vám pierko iba zlomkom sekundy dotkne kože, a vzápätí letí preč.

,,Milady Whitmann." V prítmí kabíny a mihotajúcich sa svetiel ulíc, kadiaľ sme prechádzali, sa jeho úsmev javil ako odlesk mesiaca na hladine mora. Napĺňalo ma to všetkým, čo som si myslela, že nedokážem nikdy cítiť. A zrazu je tu on. A ja si nemôžem pomôcť...

,,Bola si ňou odjakživa. Odkedy som ťa prvý krát zbadal. Odkedy som ťa prvý krát videl tancovať." A potom sa ku mne naklonil, dlaň mi uložil na líce, a do ucha mi zašepkal: ,,A odkedy som ťa prvý krát vytrtkal ako tú poslednú kurvu v bordeli."

Nad tými slovami som sa iba potmehútsky pousmiala. Dobre vedel, aké skryté vášne vo mne prebudil. Ostala som k nemu naklonená. Potichu ho pobozkala na líce, a rovnako ako on predtým, tak som aj ja jemu zašepkala: ,,Navždy a už len tvoja, pán Rogers."

***
Rustikálna fasáda s dvoma stĺpmi lemujúcimi vchodové dvere zo skla, a vysvietený nápis Le Gavroche by ste si nesplietli s ničím. Pod jasným nápisom svietili tri hviezdy, a ja som sa mohla iba domnievať, čo by mohli znamenať.