What is love ? British isles

8.🇮🇪

,,Hej Sean." Bola som opatrná, no dôrazná. ,,Čo je ?" Chodil po izbe ako lev v klietke.

,,Čo to malo znamenať ? Prečo sa musíš púšťať do každej bitky, keď je príležitosť ?" Intenzita môjho hlasu pomaly narastala. ,,Vieš prečo ?" So stisnutými perami sa otočil na mňa.

,,Pretože ho vážne nenávidím. Nenávidím jeho reči, chovanie a celú jeho existenciu. Nenávidím každého, kto sa o teba čo len obtrie pretože je mi zle z tých všetkých úchylov ktorí by ťa chceli iba pretiahnuť ! Neviem ty to nevidíš ?"

Hoci doteraz úplne vrieskal, nachvíľu vypustil paru a chytil ma za ruky. ,,Lynn si predsa moja a ja robím čo môžem, ale bojím sa, jasné ? Bojím sa o teba, že ma raz budeš potrebovať a ja pri tebe nebudem..."

,,O čom to hovoríš ?" Nechcelo sa mi veriť, čo všetko som si tu vypočula. Ako sa toho môže báť ? Ako sa môže tak báť o mňa ? Áno, na jednej strane je to zlaté, ale na druhej ja nepotrebujem bodyguarda, iba niekoho, kto ma naozaj miluje, a to predsa úplne stačí ! Vážne to nevidí ?

,,Lynn on mal pravdu. Som sebec. Vždy som išiel viac po svojom na úkor iných a ty...si pre mňa niečo úplne iné a úžasné, až tak že mám niekedy pocit že...." zasekol sa v strede vety. No nie môj zlatý, teraz z toho nevycúvaš !

,,Že čo ?" Obaja sme si sadli na posteľ. Uprene som sledovala jeho mimiku, aby mi neušiel ani najmenší detail.

,,že....pre teba nie som dosť dobrý." No tak práve ma jeho slová obliali ako vedro ľadovej vody. ,,Čo....čože ?!" Takmer som zvrieskla, ale keď mňa tie jeho slová tak vytáčali, ako sa môže tak podceňovať ?!

Myšlienky mi v hlave vírili, ale ani jednej sa nejak nechcelo von. Nie som ten človek, čo na srdci to na jazyku, aj keď by som chcela byť. Povedala by som mu nech sa vzpamätá, nech nad sebou prestane fňukať a keď mu to tak veľmi vadí, nech s tým niečo robí.

,,Poď sem." Drobným pohybom ukazováka som ho privolala k sebe. Váhavo sa ku mne priblížil, no keď bol už na dosah, vrhla som sa naňho a takmer som ho zhodila z postele. Stisla som ho najpevnejšie ako som vedela, len aby vedel, že on sa ma už jednoducho nezbaví, pretože som jeho súčasťou ako on je mojou.

,,Teda, ty vieš človek šokovať !" Pevne okolo mňa omotal svoje ruky a tvár zaboril do mojich vlasov. ,,Už nikdy netvrď, že nie si dosť dobrý, lebo keby to tak bolo, nechala by som vás pobiť sa." Šepkala som mu do ucha.

Samú ma zarážalo, čoho všetkého som schopná. Veď len pred pár mesiacmi to bol pre mňa dokonale neznámy človek, ten arogantný frajer, s ktorým som v živote chodiť nechcela. A dnes ? Obíjmame sa tu ako pandy, ja mu šepkám do ucha že chcem iba jeho a on ma za to ako zakaždým pobozká.

,,To som si istý." Uškrnul sa a pohladkal ma po vlasoch. Cítila som, ako mu po tele prebehla vlna zimomraviek, keď som mu takto šepkala do uška. A zdalo sa mi to, alebo trochu stuhol ?

,,Ty nie si sebec Sean. Len sa necháš príliš rýchlo vyprovokovať práve kvôli takýmto blbcom." ,,Mám sa naučiť ich ignorovať, ako ty ?" Odtiahla som sa od neho natoľko, aby som mohla pozorovať jeho úškrn a rytmické dvíhanie obočia.

,,Náhodou, niekedy to nie je na škodu." Chytila som mu tričko a tvárila som sa, že mu ho chcem napraviť, no v skutočnosti som sa ho chcela iba dotknúť.

,,Nechajme to už radšej tak." Usmial sa a pohladkal ma po vlasoch. ,,Poďme si radšej niečo pustiť, čo ty na to ? Dáme filmový večer." Kývol hlavou k malej telke na stene oproti. ,,A čo také ?" Keď skĺzol dole z postele, jemne som za ním natiahla ruku, nech ma akože neopúšťa.

,,Neviem..." Očami behal po celej izbe, a zastavil sa na krabici pod oknom, v ktorej boli nahádzané obaly od devedečiek.

Luskol prstami a ukázal na ňu. ,,No tak sa na to pozrieme." Akonáhle sa v nej začal hrabať, podskočila som na matraci, že takmer pružiny vyleteli.

,,Čo to robíš ? Zbláznil si sa ?" ,,Kľúd neboj." Uškrnul sa ponad plece. ,,Len chcem vidieť čo asi taký chalan ako on pozerá." No, ja viem presne čo. Ticho som sedela a s vyvalenými očami som sledovala, čo také tam nájde.

Odrazu sa začal smiať. ,,To si robíš srandu." V rukách držal hrubý obal, zrejme v ňom mal hneď niekoľko diskov. ,,Čo ?" Spýtala som sa trochu pochybovačne. On ten obal otočil tak, aby som videla názov, a keď som si ho prečítala, rozosmiala som sa aj ja.

,,Tak toto som nečakala." ,,Že, ani ja nie." Bez váhania ho otvoril. ,,On tu má vážne Priateľov ?" ,,A všetky série zlato." Uznanlivo prikyvoval hlavou. ,,Nooo, tak to tam daj !"

Poháňala som ho. DVD prvej série strčil do prehrávača na skrinke pod ňou a hodil sa na posteľ. Ja som si hlavu uložila na jeho rameno a spolu sme celý večer sledovali ten seriál a smiali sa ako blázni.