What is love ? British isles

20.🇬🇧

Cesta do škótskeho Edinburghu bola jedna kolosálna katastrofa. A to nie len let, to je kategória sama o sebe. Pekne poporiadku, toto vám musím vyrozprávať.

Keď sme odchádzali z Dublinu na letisko, niekto tam hore sa riadne vyzúril. Hromy blesky trieskali. Doslova. Nad Dublinom sa prehnala taká búrka, že sme boli radi, keď sme sa v bezpečí a ako tak suchí dostali do letiskovej haly.

Tam sme si trochu vydýchli a chceli sme ísť odovzdať batožinu. Ale v momente, kedy sme položili kufre na váhu, všetky svetlá zrazu zhasli, v budove vypadol prúd.

Všetci začali panikáriť, vrátane mňa, už som sa tisla k Seanovi nech ma ochráni, no našťastie sa to rýchlo vyriešilo a svetlá znova naskočili.

Kvôli tomuto výpadku bolo mnoho letov posunutých aj o niekoľko hodín a niektoré boli dokonca aj zrušené ! Medzi nimi aj ten náš do Edinburghu.

Keď sme sa to dozvedeli, každý reagoval inak. Otec behal a soptil všade naokolo. Daniela si držala nervy na vlásku a len tak tak že sa nerozplakala. Sean zas vyzeral že zmláti tú stevardku za pultom a ja som si iba držala hlavu a dúfala, že celé toto je len zlý sen.

Našťastie to malo aj svetlú stránku. Nie každý deň sa vám stane, že dostanete nocľah na letisku úplne zadarmo. Kým sme sa tam však dostali, poriadne sa zotmelo, pretože sa prihnali ešte tmavšie mraky.

Bola som rada, že sme vovnútri, no necítila som sa príliš bezpečne. Len pár sklenených panelov nás oddeľovalo od vonkajška, kde sa lámali konáre stromov a krúpy desivo narážali do skla.

Keďže nám oznámili, že na prespanie budeme musieť počkať, natiahla som sa cez tri stoličky a hlavu som si uložila na Seanove stehná. Pomaly ma ukľudňovalo to, ako mi jemne prečesával vlasy a pomáhalo mi to zabúdať na realitu.

Nakoniec sa nám predsa len dostalo ubytovania. Nebolo to nič extra, dve samostatné postele, ktoré sme spojili, jeden nočný stolík s lampou na stene a malá komoda, ktorá mala slúžiť ako šatník.

Do kúpeľne sme sa ledva vošli dvaja, nie že by som si tú blízkosť neužívala, ale je to dosť nepraktické keď sa jeden chce osprchovať a druhý si umyť zuby.

,,Nepridáš sa ?" Vykukol spoza závesu, zatiaľ čo som sa snažila si zo zubov vydrhnúť celodenný povlak. ,,Vážne ?" Zdvihla som obočie na svoj odraz.

,,A prečo nie ? Myslel som, že si otvorená možnostiam." Snažil sa na mňa zahrať smutné oči. Ja som nevydržala nezasmiať sa. ,,Áno, ale som aj veľmi unavená." Vypláchla som si zuby a zvyšky peny som si utrela uterákom.

,,Inokedy, dobre ?" Otočila som sa k nemu a jeho bradu som so chytila medzi palec a ukazovák, tak ako to robí on, keď chce, aby som sa mu dívala do očí.

Samozrejme nevydržal a pobozkal ma. Ako som si so zavretými očami vychutnávala jeho pery, znova som zacítila ako mi jeno nezbedné prsty behajú po pokožke. Mala som na sebe iba krátke pyžamo na spanie, takže mi rýchlo doplo čo sa deje.

,,Hej, ja som to myslela...." Nedopovedala som, pretože ma z ničoho nič vtiahol k sebe do sprchy. Skríkla som, keďže tam mal naozaj horúcu vodu, ktorá mi behom sekundy premočila vlasy, tielko, aj kraťasy.

,,Ah...Sean !" Dlane som mala kŕčovito vystreté, akoby to, že zatnem svaly zabránilo vode zmáčať ma do nitky. Jeho to však náramne bavilo. ,,Ja som si už chcela ísť ľahnúť !" ,,A to bezo mňa ?" Zasmial sa dokonca aj keď som ho zo všetkých síl buchla do ramena, no znova som naňho vyvalila oči keď som si uvedomila, aké dokonalé telo má.

,,Pomôžem ti s tým ?" Nadvihol obočie. Očkom hodil pohľad na moje premočené oblečenie a dlhé vlasy, ktoré som mala prilepené po celej tvári.

Ticho som prikývla, a jemu viac nebolo treba. Odhrnul mi vlasy z tváre a pomaličky mi začal vyzliekať to premočené bordové tielko. Akonáhle som sa ho zbavila, vrhla som sa na jeho pery, čo mi samozrejme opätoval a pritom si ma doslova držal prilepenú na jeho tele, čo ma rozpaľovalo každou sekundou viac a viac.

Bleskovo som sa zbavila aj tých kraťasov. Odrazu som na koži pocítila každú jednu kvapku vody, ktorá na ňu dopadla. Lynn čo to robíš ? Toti nie si ty. A čo ? Som to ja, som Jeho dievča a on si so mnou môže robiť čo chce, lebo nikomu už nikdy nebudem tak oddaná ako jemu.

Začal ma bozkávať na perách, medzi nami nebol už žiadny priestor. Keď som mu omotala ruky okolo krku a bozkávala ho, jemne ma zdvihol do vzduchu. Oprel ma o studené kachličky, a vzápätí som ho zacítila v sebe, ako pomaly priráža, ale nezosypala som sa len preto, lebo ma držal.

Mala som veľké problémy ostať potichu, keďže naši boli doslova za stenou a občas som tie vzdychy nedokázala potlačiť, no zvládla som to, až kým nebol.

Páni, tak toto by som na seba nikdy nepovedala. Sex v sprche, nooo...všetko je raz prvý krát. Moje myšlienkové pochody naozaj nechápem. Snažila som sa ich zahnať hľadaním iného trička na spanie, zatiaľ čo Sean volal cez facetime s Carsonom. Za každú cenu mu chcel vylíčiť, aký hurikán tu máme.

,,Fúha, no nechcel by som." Stále bol chorý ako pes, ale už aspoň vedel rozprávať. ,,Ani nechci. To proste...neuveríš kým nezažiješ." Behal s tým mobilom po izbe ako šialený, zatiaľ čo ja som všetko prevracala hore nohami.

,,Sean, kde mám to biele tričko ?" Vážne ma zaujímalo, kde je. ,,Už musím končiť, moja láska ma potrebuje, bezo mňa si neporadí." ,,Aby si sa neposral." Zahriakla som ho, hoci som sa len len že nerozosmiala.

,,Ha ha, Sean, veľmi vtipné." Utrúsil Carson. ,,No nič, nejdem vás dvoch zdržovať. Lynn, ahoj !" ,,Ahoj Cars !" Odzdravila som sa mu veselo.

,,Sean..." ,,No ?" ,,Zhor v pekle." ,,Hah," uškrnul sa. ,,aj ja ťa mám rád, ty buzerant." Carson mu odsalutoval a hovor stíchol.

,,To bolo nutné ?" Zatiahla som monotónne a zvalila sa na posteľ. ,,Čo teraz ?" ,,Tá poznámka o bezradnosti." Hodil sa na posteľ vedľa mňa a pokúsil sa ma objať, no ako som sedela som sa narovnala ešte viac.

,,Provokovať ho, tým že si ma nazval láska." Cítila som sa trochu nevďačne, previnilo som sklonila hlavu. ,,Predsa len, boli sme spolu a stále mi na ňom záleží ako na kamarátovi." Prosebne som sa mu zahľadela do očí.

,,Ale veď ja vieeem, no tak poď sem." Nechala som sa ním znova vtiahnuť do objatia. ,,Prepáč mi to. Ja si ťa len chcem chrániť, lebo viem že takú ako ty už nenájdem." Usmiala som sa, keď mi dával pusu na čelo. ,,Si neskutočne úžasný chalan. Takého už tiež nenájdem, ale ja už ani hľadať nechcem."

Nadvihla som sa aby som ho pobozkala, no vtom som si uvedomila že sa rukou zapieram o jeho tehličky. Zasekla som sa uprostred pohybu. ,,Čo ?" Vedel, prečo sa zdráham, pozerať sa naňho je jedna vec, ale doriti cítiť tie svaly na dotyk oh kurva myslela som, že za druhý krát urobím.

,,J-ja...nič..." ,,Ale no tak, veď o nič nejde." Zasmial sa. ,,Kľudne môžeš, nie som jediný, kto má právo dotknúť sa ťa." No okej toto bude ešte zaujímavé. Pomaly som pohla rukou, všetky svaly som mu začala jemne obkresľovať, no cítiť ich končekmi prstov nebolo ono.

Bez rozmýšľania som mu na ne dala pusu, a ďalšiu, a ďalšiu...a takto som postupovala smerom hore, až kým som sa nezastavila pri jeho perách, kde sa zapojil už aj on.

,,Teda, prekonávaš sa." Hladkal ma po vlasoch, zatiaľ čo ja som ležala na ňom. Mierne som sa začervenala, no on pokračoval: ,,Nie vážne, bolo to skvelé. Ty si skvelá." Nadvihla som hlavu. Bradu som si oprela o jeho hrudník, aby som mu mohla hľadieť do očí.

,,Milujem ťa. Viac niet čo dodať." Pokrútil hlavou. Ako odpoveď som ho pobozkala, a tie slová som mu opätovala: ,,Tiež ťa milujem, Sean Rogers."

Celý tento deň a aj ten sex ma vyčerpal. Nechala som ho zhasnúť lampu a zaspala som tak tvrdo ako nikdy, ležiac na ňom vo vzájomnom objatí.