Šklbla som hlavou a takmer mi vyleteli oči z jamiek. ,,My bývame na Baker street !" Od toho šoku som nedokázala poriadne dýchať. Nič na tom predsa nie je...ale čo sa klamem, jasné že je ! Bývame na Baker street ! TEJ legendárnej Baker street !
,,Ježiši Lynn v poriadku ?" Začínal mať zo mňa strach. Jemne mi zovrel zápästia, dlane som si stále pritískala na tvár a rozdýchavala to. ,,Prečo to v taxíku nikto nepovedal nahlas ?" ,,Malo to byť prekvapenie, viem, ako ho zbožňuješ."
Zadržala som dych, prudko som sa otočila naspäť a ostrila do diaľky.
,,Pozri sa ! Tam je múzeum Sherlocka Holmesa !" Opäť som skríkla na celú ulicu. Sean sa nahol nad zábradlie a díval sa so mnou.
,,A tam ! Vidíš ?" Ukázal do väčšej diaľky, než som bola schopná vidieť. ,,Kde ?" Skrčila som nos, prižmúrila oči. Opäť som sa naklonila až príliš nebezpečne, tak ma chytil za pás, aby som sa neprevážila.
,,Tam na rohu ! Tú bronzovú sochu. Vidíš tú fajku a čiapku ?" ,,Svätý James Moriarty to snáď nie !" Nedokázala som rozdýchať to, že sa moje nohy dotýkajú podlahy na Baker street ! A tam v diaľke naozaj stojí jeho socha !
,,Panebože panebože panebože Sean !" Od radosti som už nevedela čo so sebou. Vyskočila som naňho a pevne omotala všetky svoje končatiny, nedokázala som mu prestať pišťať od radosti, nedokázala som sa mu vynaďakovať ! Ďakujem ďakujem ďakujem láska !
,,Oooh tak vidím, že ťa to riadne potešilo !" Odtackal sa so mnou ako medveď naspäť do obývačky. ,,Viac než si dokážeš predstaviť, strašne ti ďakujem !" Vtisla som mu na líce obrovskú pusu, a v tej chvíli sa so mnou zvalil na sivý, lomený gauč, raz a zas som skončila na ňom, obíjmajúc ho ako malá, šťastná blcha, nechajúca sa hladkať po chrbte.
,,Aaaaah popravde to bol nápad tvojho tatka ale..." ,,Hmmm aj tomu sa poďakujem." Bez varovania som ho pobozkala na tie malinové pery. Veľmi ochotne mi to vrátil. A tak sme sa bozkávali a užívali si túto chvíľku, kým si nás niekto nedovolil vyrušiť.
,,Decká no tak ! Kto to kedy videl !" Danielin karhavý hlas nás od seba okamžite odtrhol, ako dva póly s rovnakým nábojom.
,,Aaaahm...." švihali sme po sebe oči so stisnutými perami. ,,Mmmm...." No, Sean netušil, ako z toho vykorčuľovať. ,,My sme iba...." začala som.
,,Jasné, iba ste hrali karty." No, takto by som to zrovna nenazvala....skôr dáma, ale tak, whatever.
,,Buďte radi že som vás tak našla ja, a nie George. No tak šup šup, Lynn ty z neho zlez a Sean ty vstávaj, rýchlo." Poháňala nás, a my sme sa snažili skompletizovať čo najrýchlejšie, než sa z ich izby dovalil otec, a hľadel na nás ako teľa na nové vráta.
,,Ahm....deje sa niečo ?" Zamyslene si poškrabal zátylok. Všetci sme tam stáli ako soľné stĺpy. ,,Ale níč, len sme sa bavili o kartách." Vychrila som to prvé, čo ma napadlo. A vlastne, ani to nebolo tak odveci, pretože Sean sa na mňa díval s vďačným obdivom v očiach.
,,Ták...fajn ?" Zatiahol otec dosť pochybovačne, a už som mu na tvári videla, že ide vyzvedať, no tentokrát sa do toho vložil Sean, ktorý elegantne zmenil tému.
,,Ahm....pozrel som sa do chladničky..." pomädlil si ruky, a už aj sa náhlil k tej skrini. ,,Ako, je tam jedlo na taký malý čajový dýchánek, ale na večeru nič moc takže..." tresol dlaňou do dverí, a tie sa nehlučne zavreli.
,,Aaah buď pôjdeme obhliadnuť okolie a nájsť nejaký supermarket, alebo pôjdeme obhliadnuť okolie a nájsť si nejakú reštiku." ,,To znieeee prima." Snažila som sa ho podporiť, hoci som to ticho ešte furt nestriasla.
,,Sounds good." Súhlasil otec. ,,Dobre decká tak si vezmite čo potrebujete a stretneme sa dole hej ? Idem sa ešte niečo spýtať Steff (naša hostiteľka)." Vyhlásila Dannie, a odrazu jej už nebolo. Otec si vzal z kuchynského ostrovčeka kľúče, mobil a peňaženku. Ja som si zbehla k nám do izby taktiež po mobil a nejaké peniaze, ktoré by som mohla cestou zameniť za libry, lebo mi už dochádzali.
Obišli sme celý Regent's park, prebrúzdali sme ho krížom krážom. To ranné vstávanie som naozaj cítila. Cestou naspäť som chcela ešte vidieť múzeum Sherlocka Holmesa, ale Sean ma presvedčil, aby som si radšej pospala.
Tak sme cestou nazad nakúpili 4 sáčky tuniakového a lososového suši, v malom krámku Sushi Waka, kde sa napodiv nedalo platiť kartou Maestro, a keďže ju mali všetci okrem mňa, zatiahla som celú večeru.
Seanovi, ktorý nikdy predtým suši nejedol, riadne zachutilo. Po príchode do bytu sme si urobili piknik u nás na posteli, zatiaľ čo sme môj noťas napojili na telku a pozerali Sherlocka Homlesa-Study in pink.
Sean ten seriál totižto nikdy nevidel, takže pekne po poriadku, od začiatku. Keď sa nám však suši minulo, odhodlaný vybehol von, a vrátil sa s ďalšou taškou.
Dokonca si do wasabi, ktoré ja nemôžem ani cítiť, namáčal chlebík ako do dressingu. No poviem vám, nestačila som sa diviť.
Keď sme dojedli, ešte sme dlho pozerali jeden diel za druhým. Study in pink, The blind banker, The great game...
Asi v polovici tohto dielu, hoci som nechcela, sa mi oči začínali zatvárať. ,,Nechceš si ľahnúť honey ?" ,,Nie nie, to je v pohode." Zamrnčala som, a vzápätí na to som zívla.
,,No poď sem." Roztvoril náruč, a ja som sa v jeho objatí usalašila tak pohodlne, že sa mi chcelo spať ešte viac. On to cítil, tak sa mi začal hrať s vlasmi.
,,Radšej si teraz oddýchni, pospinkaj, a zajtra pôjdeme pozrieť to tvoje vysnívané múzeum, okej ?"
,,Uhm, dobre." Pípla som. Pocítila som jeho horúce pery vo svojich vlasoch. ,,Ľúbim ťa." Šepla som. ,,Aj ja ľúbim teba láska. Dobrú noc." Viac som už nevnímala, zaspala som až príliš tvrdo.
Hell...yeah....!
3k likes na prvom príbehu a 1k na druhom ? Guys, you're awesome 🖤
Viem že nie som machinedrop, ale aj tak, what a success for this story !
No tak, poďte, hitneme tisícku aj na tomto ? Sľubujem, že sa polepším, a skúsim vydávať častejšie 🙏
Zatiaľ bye !✌
ESTÁS LEYENDO
What is love ? British isles
Aventura,,A si si istá, že to chceš ? Predsa len, je to navždy." ,,Ale daj s tým už pokoj !" Ohradila som sa. ,,Nebola by som tu, kebyže si nie som istá." ,,Pfuuuu no dobre." Vydul líca a založil si ruky. Kým som si to stihla rozmyslieť, sadla som si do t...
