What is love ? British isles

35.🇬🇧

,,Lynn ako nehnevaj sa na mňa ale čo si si myslela že ti na to povedia ?!" Nasratý mojím nápadom tu teraz pochodoval po izbe ako generál a ja som bola ten malý bezvýznamný vojak, čo sedí na posteli.

Samozrejme, že naši ten môj nápad darovať vlasy zrušili ako žiadosť na byt. Dúfala som, že aspoň Sean ma v tom podporí, ale ako sa hovorí, bolo to z kaluže do blata.

,,Nevyskakuj tu láskavo ! Hotelové steny sú tenké." O mojom rozhovore s Dannie nevie. Ale aj tak tu nemusí vrieskať na celý hotel !

,,To čo chceš urobiť je absurdné !" ,,No a ? Je to na dobrú vec ! Tak čo riešiš ?" Konečne sa trochu ukľudnil. ,,Tie vlasy máš nádherné ! Kedysi si mi vravela, že ti trvalo 10 rokov si ich vypestovať, a že ich zbožňuješ,"

Pomaly spojil dlane. ,,a áno, ja ich na tebe tiež milujem. Tak láskavo nevymýšľaj." ,,Sean videl si vôbec to dievčatko ? Ako sa teší z toho, že má znova vlasy ?"

To ho aspon trochu donútilo sa zamyslieť. Sadol si na posteľ vedľa mňa. ,,Chcela by som, aby sa tak niekto tešil vďaka mojim vlasom. Neviem si predstaviť, že by som o vlasy prišla úplne. Čo by si robil ty ? Keby si bol odrazu holohlavý ?"

Vystretou dlaňou som ukázala na jeho šticu. Bolo vidno, že ho táto predstava nenadchla. ,,Nemysli si, tiež máš super vlasy, a aj ja ich na tebe zbožňujem." Ako dôkaz som mu do nich zaborila prsty. Milujem ten pocit, až som sa spokojne usmiala, takže sa usmial aj on.

,,Takže ?" Nadvihla som obočie. Stále som ho nepresvedčila. Jeho kyslý ksicht o tom svedčil. Vôbec sa s tým nevedel zmieriť.

,,Ale ja tie tvoje vlasy fakt milujem..." vzal mi ich do dlane a hral sa a nimi ako s nejakým mačiatkom.

,,Takže bez nich by si ma už tak nemiloval ?" No tak teraz má chlapec prúser. Nech si radšej dobre premyslí odpoveď, lebo ja to svoje rozhodnutie beriem smrteľne vážne.

Zdúpnel od hrôzy, ale iba naoko. ,,Uh...n...nie." vykoktal. Nadýchol sa a pokračoval. ,,Jasné....? Ahm...milujem ťa, aaaa....to....že si dáš ostrihať vlasy..." ,,Že ich darujem..." poopravila som ho. ,,...že ich daruješ, je tvoje rozhodnutie, a...ja, ako obyčajný smrteľník, ho budem rešpektovať."

Prižmúril obe oči, no vzápätí jedno pootvoril, a dúfal, že jeho odpoveď bola správna. V duchu som sa smiala. No navonok som len s úsmevom prikývla.

,,Dobre, táto odpoveď bude stačiť." Aj on vyzeral, že mu odľahlo. Zase sa teatralne chytil za srdce. ,,Fu, dobre. Bál som sa, že sa nedožijem rána." Obaja sme sa na tom začali smiať.

,,Áno, moje vlasy ťa v noci zaškrtia !" Schmatla som ich a pritisla mu ich na krk, obaja sme padli do perín, pričom predstieral dusene mojimi vlasmi, a nenormálne ma tým bavil.

Odrazu však schmatol vankúš a ďalšie čo si pamätám je, ako tá opacha letí oproti mne a narazí mi priamo do tváre. Odhodilo ma to nabok, a kým som bola pomerne dezorientovaná, Sean to využil, sadol si na mňa, a zovrel mi obe zápästia, hoci som sa snažila vyprostiť.

,,Ha ! To máš za to !" Vysmial ma, no vzápätí sa ku mne opäť približoval, aby ma pobozkal.

,,Bože, ale toto mi naozaj chýbať nebude." Medzi jeho a moje pery sa pár mojich vlasov predsa len votrelo. Striasa ma, aké je to nechutné. ,,Ďalší dôvod." Konečne ma pustil, tak som ho odsotila, a on sa zvalil do periny vedľa mňa.

Keď som sa posadila, zbadala som, ako na mňa prosebne hľadí. ,,No po čom tvoje srdce piští ?" Usmiala som sa prihriato.

,,Okrem teba...môžem sa ti s nimi hrať ?" Zlatý chalan. Tak nenormálne zlatý. Kývnutím som súhlasila. Zhrnula som si ich do dlane a podala mu celý zväzok.