What is love ? British isles

15.🇮🇪

,,Sean čo to má znamenať ?! Čo som ti vravela ?!" Vytrhla som sa mu, keď ma začal ťahať smerom k tomu autu.

,,Čakal som väčšie nadšenie. Vieš čo ma stálo získať tie kľúče ?" Tváril sa ako svätec, no ja som mala chuť preplieskať ho, nech sa spamätá. ,,A ešte si mi sľúbil že žiadna pomsta !" ,,Lynn toto s pomstou nemá nič spoločné." Chcel ma chytiť za ruku, no ja som sa mu vytrhla.

,,A čo to potom má byť ?" Výstražne som si založila ruky na prsiach. ,,To zistíš, keď nastúpiš." ,,Nie." Odsekla som ostro ako had. Už mu na mňa museli dochádzať nervy.

,,Ak nenastúpiš do toho auta dobrovoľne, hodím ťa tam ako vrece." Znova mal na tvári ten detinský úškrn. Nemyslel to vážne, poznám jeho mimiku, viem v nej čítať ako v otvorenej knihe.

,,Nemôžeš ma nútiť." Otočila som sa a chcela som sa vrátiť do bytu, pretože mi začínala byť celkom zima, ako som tam postávala.

Počula som ako za mnou tľoskol jazykom. ,,Dobre, ako myslíš." Neurobila som ani jeden krok, keď ma jeho silné ruky z ničoho nič zdvihli do vzduchu a prehodili si ma cez rameno.

Moje ostré zapišťanie preťalo pokojnú ulicu. Snažila som sa striasť, mykala som sa a hmýrila, no držal ma príliš pevne na to, aby sa mi to podarilo. Ako keby som nevážila ani gram so mnou kráčal naspäť k autu.

,,Pusť ma ! Počuješ ty debil ? Pusť ma !" Päsťami som mu búšila do lopatiek, no jeho to nijak nevyrušovalo. ,,Ako si želáš." Odrazu ma vyšvihol do vzduchu a pustil. Zjajkla som, keď som tvrdo pristála na niečom mäkkom, na sedadle spolujazdca.

Drdol sa mi rozpustil, gumička sa mi niekde stratila a ja som mala vlasy po celej tvári. Než som sa stihla spamätať a uvedomiť si, na ktorej svetovej strane som, začala som si odhrabávať tie pramienky zo ksichtu.

On to využil, svižne naskočil do auta a naštartoval. Vrčanie motora medzi domami rezonovalo ako motorová píla a svetlomety sa mohli rovnať pouličnému osvetleniu.

,,Šibe ti ? Ty si sa úplne zbláznil !" Vrieskala som po ňom. On ma vôbec nevnímal, ako malý chlapec, ktorý dostal novú hračku blažene prechádzal prstami po volante, akoby sa mu mal každú chvíľu rozpadnúť pod rukami.

,,Pripútaj sa bejby, toto bude divoká jazda." Bola posledná vec čo povedal, než prudko zaradil a z celej sily dupol na plyn.

,,Čože ?!" Mala som vážne strach, naozaj som sa bála. Nemala som ešte ani zapnutý pás, nohy som mala vyložené na palubnej doske, sedela som tam úplne pokrčená, keď sa auto s myknutím vyrútilo dopredu.

Vyskočiť z auta neprichádzalo do úvahy, hoci som sa tou myšlienkou pred stotinou sekundy vážne zaoberala. Teraz som bola rada, keď sa mi v tej rýchlosti podarilo sadnúť si poriadne a pripnúť si pás. Z celej sily som sa vtlačila do operadla a vydesene sledovala, kadiaľ to ide a ako prudko trhá volantom.

,,Hahah no tak Scarlet, uvoľni sa trochu !" Zasmial sa, keď sme doslova prileteli do centra mesta. Rázne som pokrútila hlavou že nie. ,,Spomaľ !" ,,Ani za boha Lynn, o tomto som hovoril ! Prestaň sa už toľko báť a začni žiť !"

,,Dobre, dobre !" Pípla som vystrašene, keď som takmer vyletela z auta ako zabáčal. ,,Prosím ťa poď aspoň niekam mimo mesto ! Bože vieš koľko je hodín ?" ,,Áno, presne teraz je čas zlých rozhodnutí ! Whoaaaah !"

Zvrieskol na celú ulicu a niekoľko ľudí sa za ním obzrelo pohľadom typu Šibe mu ? No nie nešibe, on potrebuje psychiatra !

Domy už začínali ako tak rednúť. Aj na tú rýchlosť som si zvykla. Už som nebola taká posratá ako na začiatku, aj keď stále to bolo pomerne nepríjemné. Sean zabočil do nejakej pokojnej okrajovej štvrte Dublinu. Aby som tú nervozitu odstránila, zapla som rádio a zavrela oči.