What is love ? British isles

41.🇬🇧

Na druhý deň som nedokázala myslieť na nič iné, ako na Kylie. Kylie, Kylie...moja Kylie Jekartesová. Samozrejme, Seanovi som nepovedala ani slovo, nieže by som nechcela, alebo že by som to pred ním úmyselne chcela zatajiť, len som....jednoducho som nevedela, ako bude reagovať.

Je len nepredvídateľný, to je všetko. A napokon, myslím že bude lepšie, ak mu to Kylie povie sama. Toto nie je vec, ktorú by sa mal dozvedieť od svojej frajejrky.

Navyše, ako by to vypálilo, že volala mne a nie jemu ? Kamarátke, a nie vlastnej rodine ? Radšej to nechajme tak, nech sa veci vyvinú.

Znova sme navštívili Gorseddské záhrady. Len tak, lebo sme nemali nápad, čo ďalej so životom. Minule sme si to tam moc neužili, videli sme ich iba z diaľky, a navyše sme obaja tŕpli, či nie som v tom, ale teraz sme v pohode, a mohli sme si užívať vôňu ruží a mäkkú trávu.

Iba som hľadela do neba, popretkávaného vetvami stromov, a na tvári ma chladil príjemný tieň. Seanove nohy mi slúžili ako vankúš, zatiaľ čo on tiež ležal na tráve, popíjal welšské pivko priamo z fľašky, a bol lenivý viac než obvykle.

Ušlo mi tiché vzdychnutie. Sean to zachytil, a hneď sa prebral. ,,Čo tu vzdycháš ?" ,,Hmm ? Ja ?" Vykrútila som krk smerom k nemu. ,,A kto iný ?" ,,Myslíš si, že si chytrý ?" ,,Hmm" opäť si odpil. ,,Nemyslím, ja som." Hlavou mi prebehol výrok Cogito ergo sum, ale to asi bude znamenať niečo iné.

,,Tak ? Čo to má byť ?" Nedal sa odbiť, pankhart jeden. ,,Rogers o nič nejde, len mi je dobre. Ale rozmýšľam..." nadvihla som sa na lakte. ,,čo sa asi deje v Seattli. Kylie, Carson, a ostatní."

,,Nó inak !" Lakte si oprel o kolená. Oči sa mu len tak rozžiarili. ,,Veď včera ste spolu po máriu bohovu volali, čo ste tam tak preberali ?" Stuhla mi krv v žilách. Nie, rozhodla som sa nepovedať mu to, a hodlám to aj dodržať. Navyše, som veľmi presvedčivá klamárka.

,,Popravde" ruky som si založila za hlavu. ,,Hah, stala sa jej taká vec, že bola v Skylarku s jednou babou z našej triedy, a keď už mierne podgurážená vystrájala na parkete, zrazila sa tam s Noahom. Fakt že....zrazila. Splietala dačo o kábloch či čo, ale chápeš."

,,Ako ani nepokračuj." Rázne ma zastavil vystretou dlaňou. ,,Toho sukynho syna si ešte nájdem, ale ak ho niekde uvidím ako si len tak vykračuje, tak ma prosím ťa drž alebo aspoň rýchlo ťahaj preč, pretože prisahám ja ho zabijem !"

Rozhadzoval rukami všade naokolo, jeho päste naberali rozmery planét obiehajúcich  na orbite. ,,Dobre dobre len sa ukľudni, áno chápem ťa !"

Chytím tie planéty a stiahnem ich naspäť na zem. Držím ho za biele hánky a dívam sa mu hlboko do očí, až kým z nich ten zápal pre vec nevyhasne.

Zhlboka sa nadýchne a mykne ramenami. ,,Už si kľudný ?" ,,Už som kľudný." ,,Dobre." Poviem mu napoly vážne, no vzápätí sa usmejem. Stiahne ma do náručia, obaja sa smejeme, a ja mu pomaly pritisnem pery na krk a pobozkám tak jeho ružu. Na perách mi ostane jemná železná príchuť tatérskeho tušu.

,,Sean ?" ,,Hmm ?" ,,Môžem otázku ?" ,,Ty môžeš všetko." Uškrnul sa. ,,Samozrejme." Nad mojou odpoveďou sa zasmejeme.

,,Prečo si si dal vytetovať práve toto ? Pentagram s ružou ?" Šibne očami smerom k tomu tetovaniu, hoci ho nemôže vidieť.

,,Hmmm, a vieš že ti ani neviem ? Páčilo sa mi to v katalógu, tak reku, švihnite to tam."

,,Nemohol si si to tam dať len tak. Rovnako si si mohol dať vytetovať lebku alebo čo ja viem...nejaké čínske znaky. Prečo toto ?" Jemne som mu ťukla prstom do stredu jednej ruže.

,,Pentagram, priam diabolský symbol, obrastený ružami ? Ako to ?" ,,Ak sa zamyslím nad dôvodom, prestaneš ma šťuchať do krku ?" Jeho otrávený pohľad ma rozosmieval ešte viac. A nútil ma ešte viac ho provokovať.

,,Možno." A šťuchla som ho ešte raz. To už mi ale chytil zápästie, stisol ho síce trochu pevnejšie, no vzápätí povolil a na chrbát ruky mi venoval ľahučký bozk.

,,Dobre, tak ti to poviem. Jednoducho....pentagram je symbol diabla, a ruže sú zase stelesnením tej najjasnejšej krásy, aká na svete existuje. Myslel som, že keď poviem tatérovi, nech ten pentagram nechá obrastať ružami...pre mňa je to, ako keď sa z niečoho zlého a hriešneho, stane niečo....dobré. Ako keď na pochmúrnom hrobe vyrastú kvety žiariace farbami."

Počúvala som so srdcom na dlani. Vtáky naokolo prestali spievať, ľudské hlasy zanikli, keď hovoril o svojej duši. Nikdy predtým ma nenapadlo, že to môže mať nejaký význam. Že to pre neho má takýto význam. Je oveľa vnímavejší a citlivejší, než som si mohla myslieť. Stále na to prichádzam.

,,Páni....to....by ma nikdy nenapadlo." Na viac sa nezmôžem, len na užasnutý úsmev. ,,Hmm, ani mňa. Keď sa na to dívam s odstupom času, nejaký zmysel tam predsa len je."

Po tom, ako sa rozrozprával o svojom tetovaní, o malom kúsku umenia kresby na ľudské telo, ktoré môže mať tak veľký význam, som netúžila po ničom inom.

,,Sean ja chcem tetovanie."