What is love ? British isles

12.🇮🇪

George:
Poobede sa znova vyjasnilo, vietor ale na intenzite neubral. Keďže sme sendviče zjedli pomerne rýchlo a už žiadne neostali, poobede sme zašli na kávu a decká si okrem toho kúpili aj zmrzlinu a malý bublifuk pre deti, s ktorým sa teraz naháňali len pár metrov od toho zrázu.

S cigaretou medzi prstami som ich pozoroval z balkóna O' brienovej veže, malej dvojposchodovej veže s kruhovým pôdorysom stojacej na okraji útesu.

Prisahám, ešte nikdy som nevidel Lynn takú šťastnú a veselú. Keď jej Sean do cesty fúkal malé bublinky a ona ich s nadšením praskala, nevidel som tam moju takmer 18 ročnú dcéru, ale malé dievčatko s dvoma copíkmi a ofinkou, ako sa hrá spolu so svojou mamou. Už strácam zdravý rozum, no tie časy mi chýbajú.

Možno som infantilný, no stále to bude moje malé dievčatko. Asi budem musieť čoskoro Seanovi uvoľniť ihrisko, viem znie to divne, sám nad sebou som sa pousmial, ale myslel som to tak, že aj keď je veľmi ťažké pozerať sa naňho bez toho, aby som nevidel Margot, a zároveň vidieť Lynn bez toho, aby som nemyslel na jej mamu, vidieť ich dvoch spolu a šťastných moju bolesť zakrýva.

,,Smú otcovia na plný úväzok fajčiť ako tínedžeri ?" Podpichol ma Ray, ktorý sa tu ani neviem kedy zjavil. ,,Rozhodne nie som na plný úväzok." Odpovedal som mu so smiechom.

,,Keby som bol," kývol som hlavou smerom k nim. ,,Bol by som tam dole ja, a nie Sean." ,,Hmm," zahmkal na súhlas. Aj on si kednu pripálil a oprel sa o murované zábradlie. ,,Nuž, starneme kamarát, už to nie je to, čo bývalo." ,,Áno." Chvíľu sme len tak hľadeli na to, ako sa tam šantia a žmúrili do slnka.

,,Neboť když zemřeš...v dětech budeš žít." Povedal som z ničoho nič. Tento výrok z jedného filmu, ktorý som videl veľmi dávno sem dokonale pasoval. Ja raz odídem, už teraz som sa cítil ako na smrteľnej posteli, no energia Lynn a Seana mi ešte stále dávala chuť žiť.

,,Shakespeare, Anonymmus." Spýtavo otočil hlavu. Prikývol som. ,,Lord Oxford. Aby sme boli presní." Áno, ohľadom pravosti pôvodu Shakespearových diel je veľa dohadov. Svet jednoducho odmieta prijať fakt, že kľudne mohol byť negramotný.

,,George, počuj..." prisunul sa bližšie. ,,Zdá sa to len mne, alebo je ten chalan..." ,,Áno." Nenechal som ho dokončiť, presne som vedel, na čo naráža. ,,Je Margot." ,,Je celá ona. To je neuveriteľné."

Na okamih som sa preniesol o 20 rokov naspäť na strednú. Videl som pred sebou jej poskakujúce platinové vlasy, keď povzbudzovali nasich hráčov na ihrisku. Bola tak čarovná, tak úžasná...

,,Osud to bohužiaľ zariadil takto." Ray si z celej sily potiahol. ,,Karma je sviňa. Keby nebola taká pochabá, keby nechcela toľko lietať po svete, my dvaja sme mohli byť švagrovci..." ,,Nevlastní, na to nezabúdaj." Pripomenul som mu túto skutočnosť.

Áno, Margot Brownová bola jeho nevlastná sestra. Jeho mama a jej otec sa zoznámili na nejakej béčkovej akcii, nikto nečakal že z toho niečo bude, ale nakoniec bolo, vzali sa.

Margot a Ryan sa odjakživa nemali v láske, preto si odmietla zmeniť priezvisko na Murphyová, už mala v podstate 18 takže to bolo jedno.

Vždy hovorila o tom, ako raz vypadne zo Seattlu do sveta. Bola vetroplach a slobodná duša, ktora sa nemohla nikde usadiť, a zakaždým za sebou nechávala ľudí, ktorí márne vyčkávali na jej návrat. Ako aj mňa. Vypustil som zo seba hlboký povzdych.

,,Nechýba ti niekedy ?" Spýtal som sa ho. ,,Margot ?" Prikývol som. Pomechril sa a nervózne odpovedal: ,,Ani som nad tým nepremýšľal. Ale keď sa zaspomínam....áno, chýba mi. Hlavne tie jej kanadské žartíky, sakra pamätáš si ako dobrá bola."

,,To hej, nikdy nezabudnem na to ako ti odepilovala obočie." Obaja sme sa nahlas rozosmiali. Raz keď spal na gauči, prikradla sa k nemu a na ľavé obočie mu natlačila depilačný krém, takže na druhý deň mu chýbalo celé jedno obočie, bola veľmi dôkladná.

,,Tomu ver, doriti musel som si ho takmer tri mesiace dokresľovať." Znova sme sa nad tým zchuti zasmiali. Všetci chalani z futbalového tímu si ho doberali a ja som sa zakaždým zachoval ako správny kamarát, spravil som mu množstvo fotodokumentácií.

,,A tebe ?" ,,Ále..." mávol som nad tým rukou. Popravde sa mi nechcelo vyťahovať moje pocity. Už som nemal sily vyťahovať tú bolesť na svetlo. ,,Viem že to medzi vami bolo vážne." ,,No dobre, mal som ju naozaj rád..."

,,Rád ? Bože George veď si ňou bol priam posadnutý ! Aj modré z neba by si jej zniesol !" Hlavu si zložil do dlaní a ohorok mu takmer pripálil vlasy.

,,Áno veď ja viem. Nepripomínaj mi to lebo ma ešte uvidíš plakať." Ako keby ma úplne prepočul, stále si mlel svoje. ,,Keby ste sa vy dvaja vzali..."

,,Keby sme sa vzali, nikdy by som nestretol Scarlet, nemal by som Lynn a ona by nemala Seana..." Už mi naňho dochádzali nervy, potiahol som si z cigarety aby som sa ukľudnil. Ryan konečne stíchol. Pochopil, že už nemám náladu to rozoberať, tak sa zahľadel do diaľky.

,,Pozri sa na nich." Pousmial som sa nad nimi, ako obaja sedeli na útese a držali jeden druhého. Ach jaj mladá láska. Ja už o tom môžem iba snívať.

,,Akí sú spolu šťastní." ,,Mmmhm." Ray mlčky súhlasil. ,,Aká náhoda, že sa práve oni dvaja našli. Po tom, čo Lynn stratila mamu, Sean tiež..." ,,A Sean aj otca..." dodal som. ,,Hej, aj toho." Vzdychol si.

,,Ľudia prichádzajú a odchádzajú. Tak to proste je." Snažil som sa si to nejako odôvodniť. Prečo je to vždy tak, že život vám vezme to, čo milujete najviac. Ale na druhú stranu, pošle vám do života niekoho nového, koho môžete milovať namiesto nich.

,,Hej, len debilní kamaráti ti vždy ostanú na krku." Znova ma potľapkal po pleci, a tentokrát som mu to vrátil. Obaja sme sa rozosmiali a naposledy sa zadívali na útesy, nad ktorými začínalo zapadať slnko.

,,Poďme za nimi dole. Aby si nemal od Dannie zle, že sa jej nevenuješ." Zasmiali sme sa a usúdil som, že má pravdu. Vrátil som sa do veže a spolu sme sa vybrali za tými dvoma zamilovanými hrdličkami.