As long as I'm standing, I'll be closer
Cause it ain't over, 'til it's over
But we don't get down
James Arthur - Get down
--------------------------------
"Takže, ty a Connor nie ste súrodenci," zopakovala po tom, čo som jej vysvetľovala moju situáciu s toľkými chlapcami.
"On je môj bratranec. Logika podľa priezviska..." prevrátila som oči.
"Ale ste si dosť blízky, tak potom si človek myslí, že ste súrodenci," zvýraznila slovo ste. Dáva to logiku. "Ja mám mladšiu sestru. Volá sa Jessica, má 9 rokov," povedala. Je medzi nimi dosť veľký vekový rozdiel. Ale možno sú jej rodičia mladí.
"Ste si blízke?" opýtala som sa, keď som sa chystala napiť zo slamky. Stále sme v kaviarni, kde je plno ľudí, ktorí sa rozprávajú a tým tvoria príjemné prostredie.
"Áno, určite," odpovedala sebaisto. Chcela by som vidieť či je k nej milá. Či dokáže byť milá. Vážne si to neviem predstaviť. Keby som to videla, určite by mi to prišlo zlaté.
Prikývla som na jej odpoveď, po ktorej nasledovalo ticho. Vôbec sa nepoznáme a nemáme sa o čom rozprávať. Zvláštne.
"Čo plánuješ cez víkend?" prerušila trápne ticho.
"V sobotu idem kydať hnoj," keď som to povedala, Haley sa zatvárila znechutene, "a v nedeľu idem do kostola."
"Pracuješ na farme?" opýtala sa prekvapene.
"Áno. Majú tam krásne kone! Ale aj ovečky, prasiatka, kozičky a sliepočky, ktoré sa furt pletú do cesty. Mám to tam rada," priznala som.
"Jessica má rada kone," povedala neprítomne. Asi na ňu myslí a rozmýšľa ako ju potešiť.
"Vážne? To je super! Tak by si ju niekedy mohla doniesť. Možno sa jej tam zapáči!" napadlo ma. Keď má rád niekto kone, tak to treba rozvíjať ako každý iný talent. "Čo v sobotu?"
"Túto?" prekvapila sa.
"Áno! Na čo chceš čakať? Keď niekto niečo chce, tak treba hneď nie až na nový rok ako predsavzatie."
"Tak sme teda dohodnuté?" V podstate to bol súhlas, na ktorý som prikývla. "Super. Jessica sa poteší." A ja tiež, pretože ich uvidím v akcii. V duchu sa teraz smejem ako diabol.
O chvíľu sme sa pozbierali na odchod, pretože bolo dosť hodín a ja som sa musela pripraviť na zápas, o ktorom som ešte musela prezradiť rodičom. Takže som vytiahla mobil a vytočila otcovo číslo. Nechcela som volať mame, pretože ona pracuje v nemocnici, kde je vždy rušno. Možno by ani nepočula, že niečo zvoní.
"Ahoj, Oci!"
"Deje sa niečo?" opýtal sa znepokojene.
"Kebyže sa niečo deje, tak ti nevolám ja. Ale vlastne hej. O šiestej mám zápas a zabudla som vám o tom povedať. Prídete?"
"Jasné, že si nenechám ujsť ako ich nakopeš!" zasmial sa. "A potom by sme mohli zájsť na večeru."
"To znie dobre. Tak v škole," povedala som a zavesila, aby som sa mohla venovať Haley.
"Takže dnes máte zápas, huh? Prídem sa pozrieť."
"Budem rada. Aj keď toľko fanúšikov ma možno iba znervózni. Budú sa pozerať iba na mňa ak budem mať loptu a nakoniec dám vlastný gól," rozhodila som rukami.
"Som si istá, že to zvládneš!" potľapkala ma po pleci, aby ma podporila. Bol to fajn pocit, vedieť, že niekto za vami stojí a podporuje vás. Len či neutečie, keď to prehráme. Pretože Haley je ten typ, ktorý nechce lúzrov. A toho sa bojím.
-----------------------
Bolo 18:15 a zápas bol v plnom prúde.
Ethan v bráne a ja Luke, Calum, Aaron, Ian a Brent, Mark, Austin, Cody, Drew a Martin na ihrisku. Na tribúne povzbudzovali náš tím moji rodičia, Connor s dvojíčkami a Haley spolu s Michaelom a Ashom.
Práve som bežala s loptou do brány protihráčov. Oproti mne sa ku mne približovali až nakoniec sa dohodli a o loptu sa ma snažil obrať iba jeden. Lenže podaktorí vykrikovali: "Veď je to dievča! Ober ju o tú loptu." Takže som mohla začať s mojím plánom. Zastavila som sa, zastavil sa aj on a všetci sledovali, čo sa bude diať. Začala som hrať s prameňom vlasov a natáčať na prst. Do toho som aj zablikala očami. On stál omámene ako polovica protihráčov, čo znamenalo, že niekto z nášho tímu mohol ukradnúť loptu. A ten niekto bol Aaron, s ktorým sme to naplánovali na začiatku zápasu.
A keď bola lopta v bráne, dali sme si high-five.
Logiku asi niektorí nepoužívajú, pretože: asi keď bude dievča v tíme, asi bude dobrá. Lenže chlapci nie sú takí všímaví. Ale škoda, že nie sú až takí tupí, aby to vyšlo aj na druhý raz.
To bol iba začiatok, pretože vyhrávať začali oni. Po prvom polčase sme ich začali dobíjať. Asi pomohol ten trénerov prejav cez pauzu. Pretože bol zúfalý, že prehráme hneď prvý zápas.
"Dobre decká, je to prvý zápas v sezóne, takže nechcem vidieť, že to prehráme. Budeme bojovať až dokonca aj keby mal padnúť meteroit. Rozumiete? Nevzdáme sa! Nestratíme nádej!"
Páčilo sa mi, že má vieru v nádej, aj keď je na tom zle, (ale síce sme len na začiatku, takže nie je nič stratené.)
Zápas sme vyhrali 4:3. A tak nás tréner pozval na pizzu.
"To ako si ho zmiatla a Aaron potom dal gól bolo úžasne!" pochválil tréner.
"No ták. Napadlo by to každého, kto má v tíme dievča! Ale vďaka," usmiala som sa a s Aaronom sme si znova dali high-five.
"Cassie, si vážne dobrá!" pochválil ma po chvíli Aaron a pekne sa usmial, až som si myslela, že sa mi chcel votrieť.
"Prestaň s tým. Aj bez teba viem, že som úžasná."
"Asi viem, čo si o mne myslíš, ale neboj sa. Nejde mi o to dostať ťa do postele. Prídeš mi ako fajn dievča. Ako kamarátka, ktorú by človek nemal stratiť."
Začína ma desiť.
"Kto si a čo si urobil s Aaronom Marshallom?"
------------------------
Je to nudné a po mojom výraze suché.
Chcela som napísať nejaký rozhovor na tej oslave, ale je to ťažké. To je ako ja a matika. Ťažký príklad vyriešim a na ľahký použijem kalkulačku. (Ale to asi nie som sama). A tu dokážem poriadne všetko zauzliť... ale normálny rozhovor nie a nie...
Ako ste si všimli tak som pridala nové postavy, ale keď nikto nehlasoval tak som musela konať.
YOU ARE READING
I Lived
FanfictionCassie, dievča s farebnými vlasmi, dievča bez kamarátov, objavili rakovinu, keď mala 12 rokov. Cassie nikdy nemrhala svojím časom na zbytočné veci. Nikdy sa príliš veľa neučila, do 15 iba skúšala nové veci, potom začala cestovať a kvôli tomu vynechá...
