Cassie, dievča s farebnými vlasmi, dievča bez kamarátov, objavili rakovinu, keď mala 12 rokov. Cassie nikdy nemrhala svojím časom na zbytočné veci. Nikdy sa príliš veľa neučila, do 15 iba skúšala nové veci, potom začala cestovať a kvôli tomu vynechá...
"Bože, ktokoľvek je za tými dverami, nemohol prísť o päť minút neskôr?" zašomrala som si v kuchyni, keď som si vychutnávala poobedňajší zákusok. "Iba o päť minút." Šomrala som na ceste otvoriť dvere.
"Prosím, povedz mi, že máš druhý diel," vyvalil na mňa Aaron ukazujúc mi knihu The Maze Runner. Dala som mu to, lebo v kine na tom s nami nebol. Ale aj tak je kniha iná ako film.
No áno. Tú knihu som mu doniesla na druhý deň do práce, ako som sľúbila. Ani neprotestoval. Asi už bol zmierený s týmto osudom. No a pozrime sa! Lepší výkon. Mne to trvalo tri dni a jemu len jeden. Možno sa do toho tak zažral, že ani nespal. Nevyzerá tak.
Vlastne som mu nepovedala, že celkovo sú tri časti a štvrtá...
"Tak máš?"
Usmiala som sa naňho so široko otvorenou pusou a pootvorila som dvere, pričom som sa uhla, aby mohol prejsť. V tejto chvíli som úplne zabudla na zákusok. No na mysli mi behalo, že mám niečo rozrobené.
"Och, ďakujem. Si záchrana!"
'Tomu ver, že som!' povedala som si v duchu. 'Teda dúfam, že budem' Stále mi behá hlavou, že áno chcem ich dať všetkých dokopy, ale neviem akým spôsobom. Bavíme sa o Haley s Aaronom. Vlastne ja ich môžem len dostať na jedno miesto, čo už je - farma a zvyšok je na nich. Oni musia chcieť.
"Za málo," milo som sa usmievala. Aaron si to ani nevšimol, lebo už si čítal zadný obal, kde boli písané upútávky. "A teraz poď rýchlo do kuchyne. Kvôli tebe sa mi roztopí zmrzlina!"
Zatiaľ čo Aaron išiel až príliš pomaly - aby si to dočítal, ja som utekala. Aaron trafí. Nie je tu prvýkrát.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"Och, dobre. Nie je to až také zlé," odľahlo mi pri pohľade na tanier. Zmrzlina ešte stojí. Vidličkou som si odkrojila ďalší kúsok z Aljašky.
"Aaron, dáš si zákusok?" spýtala som sa ho, keď sa dotackal do kuchyne. Potom sa dotackal ku mne, aby videl ako to vyzerá.
"Aká je k tomu zmrzlina?"
"Nie je to jedno? Jahodová."
"Hmm, rád si dám. Ďakujem." To hmm vyslovil tak, že mu to chutí už teraz. Do pusy som si naložila ďalší hryz a pripravila som základ z upečenej piškóty na plechu tak, že som formičkou odkrojila čo najbližie k môjmu už odrezanému kruhu, aby vyšlo, čo najviac. Aaron si sadol na vysokú stoličku oproti mne.
"Malo to byť na malý plech. Asi o polovicu menší, ale keďže nemáme malý plech, tak bude na dva dni. A zajtra si nechám až na večeru. Budem musieť." Položila som na čistý plech, nabrala tri kopčeky zmrzliny, ktorú som zakryla sladkým snehom. A posledná úprava: asi pol minúty to bude chytať farbu v rúre.
