Cassie, dievča s farebnými vlasmi, dievča bez kamarátov, objavili rakovinu, keď mala 12 rokov. Cassie nikdy nemrhala svojím časom na zbytočné veci. Nikdy sa príliš veľa neučila, do 15 iba skúšala nové veci, potom začala cestovať a kvôli tomu vynechá...
Michaelova činnosť na dnes je hranie videohier. Dohodli sme sa, že u mňa, lebo rodičia prídu tak ako chodia a to je tak akurát. Ten príbeh už poznáte. Ale pred tým som sa musela dohodnúť ešte s jedným členom.
"Aaron, hráš videohry?" hneď som sa ho spýtala, keď zatvoril dvere od svojej skrinky. Troška sa mykol. Viete si to predstaviť. Mal otovrenú skrinku, ja som sa postavila za jej otvorené dvere a keď ju zamkol... Vlastne ju zamkol až po nasledujúcej vete, aby sa mu srdce vrátilo na miesto, kde ležalo predtým.
"Trochu, prečo?" odpovedal neisto a zarazene.
"Chceš sa k nám pripojiť dneska?" navrhla som. "Chalani, Kim a ty u mňa. Možno sa pripojí aj oco, keď príde z roboty," zasmiala som sa s úškrnom. "Všetkých vás zničí."
"Aké hry konkrétne?" vyzvedal.
"No, ja mám FIFU a Michael niečo donesie. Aj ty môžeš. Nejakého Assassina alebo Far cry. Radšej Far cry ak máš."
Aaron sa na mňa uškŕňal. Asi sa mu páčilo, že poznám aj takúto zábavu. "Budem tam." Prikývol, mrkol na mňa a otočil sa o 180 stupňov a odišiel.
"Áno!" zajasala som.
No, bolo to príliš ľahké. Aspoň som ho nemusela prehovárať ako Mika včera. Aspoň niekto mi to uľahčuje!
Možno sa len chce bližšie s nimi zoznámiť a tráviť čas so svojou kamarátkou, teda mnou. No trocha sa bojím, že plánuje niečo, čo sa mne páčiť nebude. Napríklad, že sa stavil s Brentom a Ianom, že do konca roka ma musí dostať do postele a preto sa teraz snaží so mnou tráviť, čo najviac času, aby sme sa skamarátili. Ide mu to celkom dobre, lebo mi ukazuje, že je úplne normálny. Ale, čo keď to mňa len hrá a je vážne idiot? Ale dá sa to vôbec?
Dajme tomu, že by sa mu to podarilo. Vyšla by som z toho ako šialenec. Pretože by ma dostal a ja by som sa mu chcela pomstiť... Všetkým by som sa snažila dohovoriť, že on je lepší ako sa v skutočnosti tvári.
Vážne sa toho obávam. Ale idem to risknúť. Veď predsa to budem vedieť zastaviť, keď sa mi to nebude páčiť. Teda, mala by som. Lebo to by už bolo proti mojej vôli a rátalo by sa to ako znásilnenie.
A ja mu verím. Vyzerá tak, že je naozaj takýto.
- - - - - - -
Hneď po škole sme sa nahrnuli k nám. Kim sa pripojí až o hodinu, lebo má dlhý deň v škole. A Matt sa chcel vraj učiť. Pff. To si s ním nejako vyriešim. Hmm, žeby film so zmrzlinou?
Chalani sa automaticky hodili na gauč. Už skoro ako doma. Až na Michaela. Ten úplne ako doma. Keď videl že ovládač od telky sa nenachádza na stolíku ani pri samotnom televízore, šmátral vedľa seba a pod vankúšmi. Doprava doľava a stále nikde.
"Got it!" Vykríkol Calum a podal ho Michaelovi, ktorý sa usalašil a vyložil nohy na stolík. Najskôr som sa zasmiala, ale nebolo mi celkom jedno, že bol obutý.
"Uhm-hm," zakašlala som za nimi. Vtedy si uvedomili, že sú na návšteve. "Michael, prosím ťa. Aspoň sa vyzuj! Vy všetci." Kukli na mňa, od hlavy po päty, na ktorých som mala len ponožky a aj tak stále trčím vo dverách a ukladám tenisky do botníka.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"Jasné, prepáč," ospravedlnil sa so začervenajúcimi sa lícami a sklonemým pohľadom.
"Ďakujem."
Rozmýšľala som či im mám oznámiť, že sa dostaví aj Aaron alebo to nechám na prekvapenie. Tak či tak s tým už nebudú môcť nič urobiť. Ja som ho pozvala. A nechcem sa s nimi hádať. Ale možno to vytiahnu aj potom. Nevytiahnú to, ak bude zába-.
Moje uvažovanie zastavil zvonček. Vďaka Bohu. Raz ma toľké premýšľanie zabije. Otvorila som a tam stál Aaron s viacerými druhmi cédéčiek. Usmiala som sa a pozvala som ho ďalej.
Sledovala som ich reakcie. Nevyzerali nehnevane, len prekvapene. A Ethan najviac. Potom zabodol pohľad do mňa a zvraštil čelo akoby hovoril "Prečo to urobila?" Následne som naňho hodila ospravedlňujúci sa pohľad.
----------
Zízala som naňho. Na tú obrovskú postavu, ktorá sa práve sústredí na obrazovku a čudlíky. Nohy mal pokrčené na gauči, takže si opieral ruky o kolená.
Páčilo sa mi ako sa sústredí a nevníma nič okolo seba, len svojho protivníka. Páčilo sa mi ako si vždycky zahryzne do pery na mieste, kde má piercing. Páči sa mi ten nevinný, hanblivý úsmev. Páči sa mi ako jeho blonďavé vlasy, ktoré naberajú na niektorých miestach na tmavšom odtieni, odporujú gravitácií. Aj keď v poslednej dobe vyzerá ináč. Tie končeky ofiny mu idú viac do strany. Páčia sa mi tie malé pichliače okolo jeho brady vedúce až po krk.
"Aby ti nevypadli oči," naklonila sa ku mne Kim, aby som toľko nečumela. "Nezakazujem ti to, len skús menej nápadne," mrkla na mňa.
Chcela som sa opýtať či je to až také očividné, ale zrejme hej, tak načo? Ale zase, ona stojí vedľa mňa a okukuje Mike, ktorý už mimochodom má jej číslo, lebo sa spolu rozprávali, pri hre. Takže popritom okukuje mňa a snaží sa zistiť, ktorý z nich sa mi páči. "Už bolo na čase," uškrnula sa.
Predsa len, mám osemnásť a za tú dobu, čo sa poznáme, som o nikom nesnívala a nerozprávala zamilovane ako šialená a to sú už tri roky. Chápete ma... No a teraz... Nejdem sa vyjadrovať.
"Héj, čo si tam vy dve šuškáte?" zakričal Calum.
---------------
"Áno. Mám ťa!" zvískla som radostne na Aaronovu prehru. Aaron nešťastne krútil hlavou. "Ale vieš ako sa hovorí, šťastie v hre nešťastie v láske. Budeš v tom až po uši!" Naširoko som sa usmievala a nakoniec som pridala úškrn.
"To je povera. Ja v to neverím."
"A v čo teda veríš?" opýtal sa ho Ethan.
"Bude to také ako si to človek sám vytvorí. Tu ide o šťastie. Ale vo vzťahu musíme prikladať do ohňa, keď plamene vyhasínajú, aby šľahali..." Medzi nimi vládol neroztrhnuteľný očný kontakt. Svalnatý hnedovlasáč ešte chvíľu premýšľal. "A v druhé šance."
Zrakom prebehol po nás všetkých, aby si uvedomili, že od nás žiada druhú šancu. Konkrétne vlastne iba od Ethna.
