I Lived

It took so long to convince you

-Unpredictible, 5 Seconds Of Summer

If she did wild or wicked things, it is because she could not help them. Ernest Hemingway

----------------------------------

Naučená na nový týždeň sedím pri telke a pozerám Nema. Ak ma teraz niekto vyruší tak ho zahluším, lebo neviem ako sa to skončí. V škole sme to pozerali už miliónkrát a hodiny sú príliš krátke na to, aby sme to dopozerali celé. Priznám sa vám, dokonca sa mi to nechce ani pozerať od začiatku. No dobre, už som v polovici.

Ani neviem načo som sa učila, keď zajtra máme voľno. Teda na utorok som sa učila. A asi preto, aby som mohla spať do obeda. Otázka je, či sa mi to aj podarí.

Vlastne by za mnou nikto nemal prísť, lebo všetci sú na párty, ktorá sa koná u Haley. Ani si neviete predstaviť ako ako ma presviedčala. Áno, mohla by som zažiť niečo nové, ale mám isté hranice...

Aj Connor sa tam nachádza. Nechcel tam ísť kvôli mne. Donútila som ho. Veď mi povie, čo tam bolo. Teda ak si to bude pamätať. A on mi na to povedal, že mi to budú hovoriť všetci a do toho pridajú: "Môžeš závidieť!" Alebo to bolo: "Môžeš ľutovať!"? Podstata je rovnaká. Ešteby som sa tam opila a bolo by po tajomstve! Že aj ja chlastám a drogujem. Občas, ale asi sa to ráta.

Musím pripomenúť, že rodičia tu v obývačke sedia so mnou. Ibaže jediná, ktorá žere popcorn, som ja. Bol posledný, čo sme mali! A do obchodu, ktorý je o dve ulice ďalej, čo nie je ďaleko, sa im nechcelo.

A potom sa to stalo.

Niekto zazvonil pri dverách.

V tomto prípade ide o nočnú moru.

Prosím, nech je to nejaký poslíček, čo doniesol jedlo, ktoré si rodičia zázrakom objednali tak, že som ich nepočula. Zas taká zažratá do filmu nie som. Až taký záživný nie je. Priveľa hejtu. Sakra.

Prešlo päť minút, keď sa to zopakovalo. Rodičia sa na mňa pozerali, či nejdem otvoriť. Vážne nikoho nečakajú? Maxa, dvojíčky či Oscara? Ani deda? Že by priletela starká na návštevu? Koho ešte poznáme? Dochádzajú mi nápady. Sakra.

"Nikto nie je domá!" zakričala som a hneď potom sa to stalo znova.

Áno Cassie, stalo sa to samo.

Jasné, že tam niekto stojí a stláča ten gombík. Pretočím očami. Nechytaj ma za slovíčka!

Na to tu predsa som. Normálne vidím ako sa uškrnie polovička vo mne. Vlastne iba hlas.

Ó drž hubu!

Lenže to som povedala nahlas. Sakra. Opatrne som sa pozrela na rodičov, ktorí nechápavo na mňa pozerali. Tak som rýchlo vyskočila z kresla a išla som otvoriť, lebo ten človek za dverami sa zbláznil. Chcela som sa zbaviť podozrivosti, že so mnou niečo je. Nie je to ten zlý hlas. Teda možno zatiaľ. Zatiaľ je to len moje opatrnejšie? ja. (To čiernym a nabok je jej vnútorný hlas alebo aj iný. Ten zlý. Pochopíte neskôr.)

Ale mohli to kľudne brať aj ako: buď ticho zvonček!

"Luke? Čo tu robíš? Prečo nie si na párty?" ešte sa na mňa poriadne ani nepozrel a už bol vyľakaný z toho, že som ho zasypala otázkami.

"Prišiel som po teba. Haley ťa tam vážne chce!"

"Ja nikam nejdem!" povedala som pokojným hlasom a slová postupne, aby rozumel. "Ja som jej to aj vyhláskovala."

"Wau." Kebyže som hluchonemá tak to počujem. Niežeby to povedal nahlas, ale znázornil to dosť výrazne. "Ale ak ťa to poteší, tak už väčšina odišla, lebo jej rodičia sa vrátili domov."