I Lived

I'll find a way to fix these broken pieces

-5SOS, Broken pieces.

I'm looking for a way to change my mind

Don't walk away

If it takes until I'm skin and bones
I'll find a way to fix these broken pieces

- - - - - - -

3. Osoba:

Školou sa ozývalo rinčanie zvonenia na hodinu. Žiaci sa hrmotom presúvali do tried a neprestávali sa rozprávať až dokým nevstúpil profesor.

Maturitná trieda mala práve hodinu dejepisu v učebni s plazmovým televízorom, ktorý slúžil na sledovanie historických dokumentov o vojnách. Nachádzali sa tam dvojmiestne lavice, pokreslené, počarbané väčšinou neslušnými výrazmi.

Aaron odhodlaný položiť Haley životne dôležitú otázku, si sadol vedľa nej. Na to však musel vyhodiť Michaela, ktorý sa neochotne presadil. Keď ho Haley zbadala, ako sa na ňu debilne usmieva, pretočila očami.

Odkašľal si, "Ako sa máš?"

"Bolo by to fajn, keby si tu nesedel." Sedela opretá so založenými rukami, pravú nohu mala cez ľavú. Biela sukňa s pásikmi na šikmo jej odhaľovala kolená. K nemu sa hodil aj ten sivý top, čo občas odkrýval jej pupok. Dnes merala aj o pár centimetrov viac vďaka čiernym poločižmám na opätku.

Zatiaľ, čo sa hodina začínala, si ju obzeral. Nepotreboval si vymýšľať frázy, ktoré jej povie. Už počas víkendu si prehával dialóg medzi nimi. Ak by to dialóg vôbec bol... Nevedel ale určiť jej správanie. Mohol predpokladať, že ho bude ignorovať, že sa na neho pozrie a bude prevracať očami alebo že odíde z hodiny. Predstavoval si dokonca aj normálny rozhovor. Bol si však istý, že takto to prebiehať nebude. Preto si ju odchytil na hodine, aby nemala šancu ujsť.

"Ja sa mám tiež celkom fajn... Len tak mimochodom."

Vzdychla si, pokrútila hlavou a naklonila sa dopredu na predlaktie. Neskôr otvorila zošit, vzala pero a začala kresliť. On ju nenápadne sledoval. Keď vedel, čo sa v zošite formuje, mierne sa usmieval a prehadzoval pohľad z kresby na ryšavku.

Nevyrušoval ju. Nechal ju, nech kresbu koňa, na ktorom jazdí jej malá sestra, dokončí. Postupne mu pribúdali čiary, ktoré oddeľovali bielu a telovú farbu jeho srsti.

"Čo máš na pláne v piatok?" zašepkal.

"Ešte je len pondelok! Neviem, čo bude zajtra."

"Veď dobre. Nemusíš hneď kričať." Nekričala, ale vyzeralo to tak. Nemohla si pomôcť. Nemohla skrývať city k nemu. "Ja len... Bola si už niekedy v kine sama? Myslím nie ako sama so sebou a pár neznámych ľudí. Ale ako vo dvojici s niekým napríkald, že ste tam boli len vy dvaja?"

"Veď kino by ani nepremietalo," nechápala. Takže odpoveď bola záporná.

"Pravda, ale... Chcela by si? Viem to zariadiť. Vieš... žiadne rušenie v predných miestach s popcornom alebo šuškaním, kašľaním... A za tebou to je ešte horšie."

"Preto si vyberám zadné miesta."

"Pre istotu nič nevidíš," dodal. "Išla by si v piatok so mnou do kina?"

Tak a je to vonku. Konečne z neho starosť opadla. Teraz už len čakať na odpoveď.

"Dávajú Gone Girl." Pozrela sa na neho šokovane, či dobre počula. Zdvihla obočie. Potom nechápavo, že čo vlastne od nej žiada. Neverila. Ani nevedela ako sa má tváriť, bola zmätená.