I Lived

POĎAKOVANIE

Nebojte sa, ešte nie je koniec. :D

Ľudia, vy ste úžasní.

Celý mesiac sa počet prečítaní ani nepohne a potom zrazu o tristo viac! Ani neviete aký je to úžasný pocit! Ďakujem!

Ale radosť by ste mi urobili ešte väčšiu, kebyže aj komentujete a "do očí" mi poviete, že sa vám to páči.

Síce mi stačí aj to hviezdičkovanie, ale nie úplne, pretože to človeka tak nenakopne. Ono to iba poteší.

Chápte ma. Na vás, čitateľoch, závisí nálada spisovateľa. Ak napíšete niečo fakt pekné, tak sa usmievam ako slniečko na hnoji ešte pár dní. A mne to nevadí. Iba občas, keď mi niekto hovorí niečo dôležité a ja ho prestanem vnímať... potom automaticky prepnem a spomeniem si na to akí ste úžasní... :D A začnem sa proste usmievať. Alebo len tak, keď som sama medzi ľuďmi... a potom vyzerám ako idiot. :D A neviem to ovládať.

A až to bude niečo zlé, čo si vždy beriem k srdcu... Takže, mi buď nič nepíšete, lebo sa vám to nepáči a je to blbosť a nechcete mi ublížiť, za čo vám ďakujem, ale potom by ste poniektorí asi neťukali na vote... Takže prečo? A za druhé možno sa vám nechce a nemáte na to tie správne slová, tak ako ja väčšinou.. :D

Veronika, teba sa to netýka, ty komentuješ vždy :) :*

Dobre, čo sa týka ďalšej časti... vám o tom neviem nič povedať, lebo nápad mám - nie tak celkom - ale nechce sa mi to napísať. Takže týmto vám chcem povedať, že neviem kedy to dám von. A takéže sa do toho vrhnem, hneď po tomto. Ale asi nie. Možno až po prijímačkách, čo bude budúci týždeň.

Dovtedy sa majte! :)